TRENČÍN. Aj deväť mesiacov po smrti sa trenčiansky maliar a lekár Július Činčár prihovára svojim výtvarným priaznivcom prostredníctvom svojich olejomalieb, akrylov, pastelov i kolorovaných kresieb plných impulzov, spontánnosti a nezvyčajnýách nápadov.
V rámci výstavy Všetko, čo mám rád si návštevníci Galérie M. A. Bazovského môžu prierez jeho tvorbou prezrieť až do 13. marca.
Neopakovateľná originalita obrazov
Širokospektrálna výtvarná rozmanitosť obrazov Júliusa Činčára a jeho neutíchajúci zápal počas celého života pre maliarsku tvorbu presvedčili návštevníkov výstav o jeho dokonalom spojení s výtvarnou paletou, štetcom a farbami.
„Výtvarnému umeniu sa začal venovať už na strednej škole. Svoje diela vystavoval po celom Slovensku, ale aj v Nemecku, Francúzsku či v bývalej Juhoslávii.
Tvoril v oblasti grafiky, kresby, plastiky, koláže, asambláže i knižnej ilustrácie,“ povedal Ľubomír Podušel, kurátor výstavy.
Diela Posledná večera, Trenčianske bosorky, Čo môže pán kráľ, Loď záchrany i Loď smútku, Bathory, Slovenské Vianoce, Punk Star, Žiletka a mnohé iné dokumentujú jeho výtvarnú nápaditosť a svojráznu originalitu, ktorou sa výrazne odlišuje od plejády iných umelcov. V jeho tvorbe sa odrazilo všetko, čo sa udialo a čo ho zaujalo.
Július Činčár zomrel 14. júna 2015. Dovtedy systematicky a pravidelne maľoval na všetkých možných miestach. Jeho obrazy vznikali v pracovni, obývacej izbe, kuchyni i v pivnici.
„Dokonca aj na pracovisku zdravotníckeho zariadenia, kde pracoval a istý čas svojho života aj šéfoval ako riaditeľ. Ateliér bol pre neho všetkým. Miestom tvorivých hľadaní, útočiskom rozvíjania vlastných myšlienok a oázou na rozvíjanie a meditovanie nad tým, kto sme, prečo sme tu, odkiaľ prichádzame a kam ideme,“ pokračoval Podušel.
Július Činčár bol filozof, básnik, maliar a sochár v jednej osobe.
Farebné slová dokázal prevteliť do výtvarno-poetických útvarov. Analýzam jeho tvorby sa venovali mnohí výtvarní teoretici a publicisti i výtvarní kritici.
Július Činčár namaľoval stovky obrazov. (zdroj: MARTIN ŠIMOVEC)„Rodák z Michaloviec vstúpil na výtvarnú scénu už na prelome 40. a 50. rokov 20. storočia. Ako absolvent lekárskej fakulty a vojak prešiel takmer celé východné Čechy, aby sa napokon usadil v Trenčíne, kde ostal až do svojej smrti,“ pokračoval Podušel.
Jeho obraz má aj Karel Gott
Činčárova moderná tvorba spočiatku naznačovala analógie s nemeckým expresionizmom, magickým realizmom i surrealizmom.
„V jeho obrazoch bojujeme s našou prízemnou falošnosťou, intrigami a zradou. Vzťahy medzi ľuďmi zašifroval v maliarskych kompozíciách s tematikou masiek, manéží i biblických námetov,“ pokračoval kurátor výstavy.
Július Činčár maľoval aj v internátnych priestoroch lekárskej fakulty v Košiciach, kde sa spoznal so svojou budúcou manželkou.
„Maľoval plagáty i obrazy pre študentov. A ja som sa do neho zaľúbila. Maľoval naozaj stále, aj o polnoci, mal to v sebe a miloval to. Ani som preto od neho nežiadala o pomoc v kuchyni,“ usmiala sa jeho manželka Beáta Činčárová.
Námetom mu bola aj skladba v rozhlase. Keď počul pieseň Karla Gotta Lady Karneval, okamžite namaľoval obraz s dvojicou žien v karnevalových maskách.
„Keď Karel Gott koncertoval v Trenčíne, môj manžel mu obraz venoval. Jeho obraz má teda aj božský Kája,“ usmiala sa pani Činčárová.
Namaľoval stovky obrazov
Manželka mu bola pri tvorbe kritikom i poradcom.
„Aj som mu vznikajúce obrazy komentovala. Hovorím, čo, toto? A poslal ma preč. Keď sa so mnou povadil, tak namaľoval najkrajšie obrazy. Ale ako model som mu nikdy nefigurovala, mal to všetko vo svojej hlave a v rukách,“ usmiala sa Činčárová.
Maliarovo dielo sa vyznačuje napätím vyvierajúcim z kontrastu do harmónie, ale aj zo skutočnosti zachytenej v symboloch.
Jeho diela sú obrazmi svedka mnohých ľudských tragédií i osudov.
„V našom dome však nevisia iba manželove obrazy. Je tam i klasika i diela maliarov, ktorí boli našimi priateľmi. Francúz nám namaľoval spoločný portrét, dodnes je na stene zavesený. Je to najkrajší obraz,“ potvrdila Činčárová.
Jej manžel namaľoval stovky obrazov, ich súpis si však nikdy nerobil. Neuprednostňoval žiadne farby, pri ich výbere rád využíval pestrosť svojej fantázie.
„Milovala som jeho priestor pre fantáziu. Čo bolo v jeho hlave a duši, dal vždy na plátno. To som veľmi obdivovala a dodnes obdivujem. Mal to vrodené a bolo to jeho bohatstvo,“ dodala manželka a lekárka Činčárová.
