BOŠÁCA. V Bošáci a blízko okolí mu nikto nepovie inak ako „Janko Tuliséch“ alebo „Janko-Janko“, pre jeho malú rečovú vadu. V žiadnom prípade to však ľudia nemyslia v zlom, ale ak poviete „Janko-Janko“, každý hneď vie, o kom je reč.
Janko neodmysliteľne patrí k bošáckemu futbalu. Vidieť ho možno na domácich zápasoch, ale pravidelne chodí povzbudiť svoj obľúbený tím aj na ihriská súperov. Jeho najväčším zážitkom je recyklácia prázdnych obalov. Okolo hracej plochy pozbiera fľaše a plechovky, ktoré odovzdá v obchode a zbernom dvore, a takto si aspoň trocha prilepší k invalidnému dôchodku.
Rozhodcom rozdáva karty
Pred každým zápasom, a je jedno či sa jedná o zápasy mládežníkov alebo dospelých, privíta rozhodcov, zapíše si ich mená do zápisníka, vypýta podpis a telefónne číslo. Mnohí z mužov v pruhovanom ho poznajú a venujú mu dres, odznak, žlté a červené karty. Tie im neskôr na oplátku ukazuje, keď sa Bošáčanom nedarí. Veď práve oni sú príčinou nezdaru. Jeho snom vždy bolo robiť rozhodcu, čo sa mu aj párkrát podarilo pri priateľských a exhibičných zápasoch, kde pozícia čiarového rozhodcu bola pre Janka Tulisa nezabudnuteľným zážitkom.
V košeli zapnutej až po krk
V časoch, keď o mobilných telefónoch nikto ani nechyroval, nahrádzal jeho funkciu práve Janko pre fanúšikov z Bošáce a Zemianskeho Podhradia. Cez polčasovú prestávku vybehol na vedľajšie ihrisko do Podhradia oznámiť, ako hrajú Bošáčania a následne informoval v Bošáci, ako hrajú „Zemani“. A robí to do dnes. Oblečený vo vyžehlenej nedeľnej košeli zapnutej až pod krk, či je desať alebo tridsaťpäť stupňov, bez toho, aby vypotil čo i len kvapku potu. Keď sa ho spýtate: „Janko, a ty sa nepotíš?“ odpovedá s typickým úsmevom: „A načo?“.
Ku šťastiu nepotrebuje veľa. Miestni ľudia o ňom hovoria, že je najšťastnejší človek pod slnko. K spokojnosti mu ozaj stačí málo a väčšina z toho sa mu dostane medzi futbalistami na ihrisku.
Nič neočakáva
Po poslednom hvizde hlavného rozhodcu pozbiera rohové zástavky, zvesí svetelnú tabuľu, pomôže s bránkovými sieťami. Nečaká za to nič, len keď ho pochvália poďakujú mu. Vtedy sa mu rozžiaria oči a povie: „Dobre?“.
Autor: jm
