TRENČÍN. Od sústruhu sa presunul už iba do posilňovne a telocvične. Dvadsaťštyriročný kickboxer Martin Pacas sa rozhodol vydať na profesionálnu dráhu. „Nebol som poriadne v práci a ani na tréningu. Mal som toho na pleciach veľa. Bol som už iba polovičný. Celkový výsledok bol preto slabý. Napokon som sa rozhodol ísť svojou cestou,“ povedal Pacas.
Život sa mu preto zmenil. Má viac času na tréning aj manažérske záležitosti. „Veľa vecí si dohadujem sám. Mám však promotéra Petra Navrátila, ktorý jedná s ostatnými promotérmi zo sveta a dohaduje zápasy. Spolupracujeme splu už štyri roky a darí sa nám. Precestovali sme už kus sveta,“ pokračuje s úsmevom jeden z najlepších kickboxerov na Slovensku.
Trenčiansky rodák má na svojom konte dva tituly majstra sveta. Najskôr v roku 2012 kraľoval vo WKF K1 do 96,4 kg a o dva roky neskôr WKU do 100 kg. Ďalšou šancou na zisk svetového titulu bola sobotná Noc bojovníkov v Nitre. V konkurencii ďalšieho Slováka, Holanďana a Gréka skončil Martin Pacas druhý, keď prehral až vo finále na body s Tomášom Možným. Jednalo sa o súťaž bez rozdielu hmotnosti.
V súčasnosti váži 106 kilogramov, ale ako sám tvrdí, zaujímavé to začne byť až okolo 112 alebo 115 kilogramov. „Každopádne, s váhou chcem ísť smerom na hor. Váha mnohých súperov sa ťahá až ku 120 kilogramom,“ prezrádza plány do budúcnosti Pacas.
Chce nabrať svalovú hmotu
Pri pohľade na mnohých jeho súperov pôsobí v ringu až priveľmi štíhlo. Povedať, čo je lepšie, nie je jednoznačné. „Ono je to individuálne. Vždy záleží na tom ktorom bojovníkovi. Treba si nájsť strednú cestu, aby človek vládal a zároveň mal dosť sily. Nie som typ, na ktorý by sa lepil tuk,“ doplnil.
Za ostatné dva roky síce nezískal žiaden majstrovský titul. Napriek tomu, že mu v zbierke dlhšie chýbal najcennejší titul, Martin Pacas na sebe cítil zlepšenie. „Podarilo sa mi zlepšiť najmä technicky a pribral som aj na svalovej hmote. Za dva roky takmer desať kilogramov.“
Bežný deň sa mu odchodom z práce výrazne zmenil. Ráno už nemusí skoro vstávať. Namiesto toho ide do posilňovne a večer sa venuje tréningu v telocvični. „Robota mi nechýba, ale na energiu je tento štýl života azda náročnejší ako predtým. Kombinujem dennej aj tri tréningy. Ráno boxujem, o tretej poobede som v posilňovni a večer o šiestej opäť box,“ opísal svoj deň Pacas.
Zranenia sa mu nevyhýbajú
Ani členovi Victory Gym Trenčín sa nevyhýbajú zranenia. V decembri roku 2014 absolvoval artroskopiu pravého ramena a už vo februári opäť boxoval. V súboji s Grékom Stavrosom Grigorakakisom, ktorého prezývajú Hulk, mal víťazstvo už takmer vo vrecku. Napokon ale všetko dopadlo inak. „Na zápas som nastúpil prakticky bez prípravy. Do konca zápasu chýbala už iba pol minútka. Až príliš som si dovoľoval, stále som chcel útočiť. Súper ma trafil parádnym highkickom. Dostal som kopačku do hlavy a bolo vymaľované a radosť sa premenil v žiaľ,“ spomínal Pacas. Tento rok sa chystá na rovnakú operáciu s ľavým ramenom, o rok prídu na rad kolená.
Pri otázke, ako dlho je možné tento šport prevádzkovať sa nachvíľku zamyslel. „Chodím trénovať do Brna s Tomášom Hronom. Patrí medzi európsku špičku. Má 34 rokov a sála z neho pocit, akoby iba začínal. Je v ňom obrovská energia a zápal. Ak budem bojovať s rozumom, verím v životnosť ďalších desať rokov,“ zaprorokoval si Pacas.
Záujem stúpa
Záujem divákov o bojové športy rastie, čo pociťujú aj trenčiansky organizátori „Večera bojovníkov“. Návštevnosť galavečerov rastie a dostávajú sa čoraz viac do povedomia verejnosti. „Je iba otázkou času, kedy sa o podobné podujatia budú viac zaujímať aj médiá. Na marec pripravujeme podujatie. O záujme hovorí fakt, že sa presúvame do Mestskej športovej haly, aby sme ulahodili čo najväčšiemu množstvu priaznivcov a zároveň im pripravili komfort. Pozvali sme si borcov z celej Európy. Chceli sme aj bojovníka tmavej pleti,“ vysvetľoval Pacas.
Zvýšený záujem vníma aj vo fitnescentre. Na pravidelné nábory, ktoré klub organizuje každého štvrť roka prichádzajú stále noví členovia. „Vždy sa zídu desiati až pätnásti. Niektorí vydržia, iní to vzdajú. Ľudia sa snažia urobiť niečo pre seba, svoje zdravie. Veľa robí aj kolektív. Stretnú sa, rozumejú si. Na tréningoch možno zažiť aj veľa zábavy,“ doplnil na záver Pacas.
(zdroj: FIGHTNEWS)
(zdroj: PEEFEE)
