NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Rockové, jazzové i popové hviezdy divadelnú sálu mestského kultúrneho strediska po páde socializmu postupne opustili. Nebyť hudobných klubov na novomestskej pôde, scéna takmer všetkých hudobných žánrov pre mladú i strednú generáciu by v Novom Meste nad Váhom definitívne vymrela.
Predovšetkým obľúbené kluby Blue Note a Klub za rampami dnes organizujú koncerty špičkových interpretov z domova i zo zahraničia.
Hrá sa v nich jazz, rock, funky, blues, pop, punk, reggae i metal. Zisťovali sme hlavné príčiny sťahovania hudobných hviezd z bývalých hudobných bášť do výrazne menších klubov.
Najväčšie hviezdy v kultúrnom dome
Elán, Olympic, Modus, Citron, Turbo, Katapult, ale aj MIDI s Robom Grigorovom, Bacily s Václavom Neckářom a Evou Hurychovou, Kroky s Michalom Davidom, Abraxas so Slávkom Jandom, Flop s Karlom Zichom, či Golem s Josefom Lauferom zapĺňali za čias socializmu do posledného miesta novomestský „kulturák“.
„Zlaté časy 80. rokov. S kamarátom sme vymetali všetky koncerty hudobných skupín, ktoré tu vtedy účinkovali. Každý mesiac dva – tri koncerty interpretov, ktorí boli vtedy v Československu v špičke. A vstupné? Oproti dnešným cenám ľudové – okolo dvadsať korún,“ zaspomínal si jeden z návštevníkov týchto akcií. Koncerty najväčších ťahúňov presúvali organizátori postupne z kultúrneho domu do Závodného klubu Vzduchotechnika s väčšou kapacitou a možnosťou vyšantiť sa pred pódiom.
„Vo „Vzducháči“ sme zažili Tublatanku, Indigo s Petrom Nagyom a prvý zahraničný koncert skupiny Superstition. Všetko tam šalelo,“ spomína štyridsiatnik. Krátko po revolúcii sa tu dvakrát objavil i Karel Kryl.
Aj na rockových koncertoch sedeli
Niektoré z koncertov mávali aj ideologickú bodku. Po koncerte v kultúrnom dome zaviedli interpretov na besedu do malej konferenčnej sály.
„Robo Grigorov tam vulgárne komentoval svoje časy na škole a pedagógov, tak to organizátori radšej čo najskôr ukončili,“ usmial sa jeho fanúšik. Radosť z koncertov Tublatanky či výstredného a takmer dvoch hodín meškajúceho Abraxasu vtedy organizátori určite nemali. Bolo cítiť blížiaci sa pád dožívajúceho režimu, napriek tomu žiadny z koncertov nebol predčasne ukončený ani rozohnaný.
„Sedeli sme poctivo v sedadlách podľa prideleného miesta, v kulturáku sa tancovať nedalo. To nám nevadilo, boli sme šťastní, že k nám prišli hviezdy. Žiadne drogy na koncertoch medzi divákmi, alkohol bol tiež takmer tabu,“ dodal fanúšik éry 80. rokov.
Hoci policajti v časoch koncertov okolie kultúrneho domu monitorovali, cieľom bolo najmä zabezpečenie bezpečnosti pri množstve odchádzajúcich divákov. Veď kapely problémy robiť nemohli, všetky povinne prešli nepopulárnymi „prehrávkami“. Tam museli dokázať svoju socialistickú „bezúhonnosť“.
Mladým ľuďom vyhovujú kluby
Časy najväčších hviezd v najväčšom kultúrnom stánku v Novom Meste nad Váhom sú už dávno preč. Hviezdy rocku, jazzu, punku, blues, funky i ďalších progresívnych štýlov dnes obrovskú sálu mestského kultúrneho strediska divákmi nezapĺňajú.
Jednoducho, až na malé výnimky, tu nevystupujú.
„Interpretov, ktorých majú kluby, si my nemôžeme dovoliť. Mladí si sem neprídu sadnúť, v kluboch si môžu aj zatancovať. V kluboch si môžu dať aj pivko, najesť sa,“ vysvetľuje Zuzana Vladová z mestského kultúrneho strediska.
Z kina prerobený Spoločenský dom podľa jej slov slúži najmä na svadby, stužkové a firemné večierky.
„Nemáme vhodné pódium a ani technické podmienky v Spoločenskom dome. Stredisko má zasa kompletne prerobené sedadlá. Mali by sme obavy, či by ich pri niektorých koncertoch návštevníci nezdevastovali,“ pokračovala.
Napriek tomu, že počas jednej z benefičných akcií sa tu objavil Desmod i IMT Smile, Novomešťania záujem o tieto akcie veľmi neprejavili.
Záujem ľudí je čoraz menší
Pre mestské kultúrne stredisko by boli obrovským problémom aj financie na zaplatenie špičkových interpretov blízkym mladej generácii. „Museli by sme mať sponzorov a vysoké vstupné. Zvýšil sa komfort v sále a znížili sme kapacitu takmer o polovicu. Aj preto by sme museli zvyšovať aj cenu lístka,“ pokračovala Eva Grznárová, riaditeľka mestského kultúrneho strediska.
V Spoločenskom dome bola snaha organizovať tradičné Čaje o piatej pre staršiu generáciu, záujem bol minimálny. Prišlo štyridsať divákov.
„Ľudia si už aj vyberajú, akcií je mnoho a financií nemá každý nazvyš. Ľudia si rozmyslia, za čo peniaze dajú. Najmenší je záujem strednej generácie, ktorá si zakladá rodiny,“ skonštatovala Vladová. Kultúrny dom dnes navštevuje najmä staršia generácia.
Vyhľadáva koncerty šlágre, dychovky a divadelné predstavenia. Vtedy je vypredané. „Na dychovku prídu aj dôchodcovia z okolia. Mladá generácia sa ide radšej zabaviť do klubu alebo podniku, radi aj vycestujú do iných miest.“ dodala Vladová.
Niekoľkokrát menšie finančné požiadavky
Do čias organizovania koncertov v kultúrnom dome a v jeho veľkej sále v časoch socializmu nás zaviedla jeho bývalá pracovníčka.
„Všetko išlo cez Slovkoncert a český Pragokoncert. Vystavili nám zmluvu a po skončení programu sa to vyfaktúrovalo. Pred koncertom sme s interpretmi nič neriešili. Boli to však niekoľkonásobne menšie sumy ako dnes. Dnes sú najlacnejšie šlágre,“ povedala. Kultúrni pracovníci chodili na „burzy“ do Bratislavy, kde dopredu aj na polroka vyberali programy.
Dostať do mesta aj najväčšie hviezdy nebol veľký problém. Pýtali dvadsať – tridsať tisíc korún, ktoré sú na dnešné požiadavky hviezd už iba úsmevným číslom.
„Mali koncertné šnúry a na burzách sme dolaďovali termíny. Koncerty sme mali vždy vypredané. Často sme dokázali zaplatiť umelca zo vstupného. Dnes mladí ľudia do kultúrneho domu neprídu,“ pokračovala. Ani najväčšie hviezdy nemali prehnané maniere. Chceli zabezpečiť nakladanie a vykladanie aparatúry, kúpili sa minerálky a obložené chlebíčky.
K jazzu pribudli takmer všetky štýly
Novomestský hudobný život sa v posledných rokoch sústredil najmä do hudobného klubu Blue Note, ktorý podal kvalitnej hudbe a jej priaznivcom ruku. „Fungujeme od roku 2009, zorganizovali sme takmer šesťsto koncertov mnohých hviezd,“ povedal majiteľ klubu Tibor Zelenay.
Miláčikom publika v Blue Note je od jeho vzniku skupina Fragile. (zdroj: MARTIN ŠIMOVEC)Už pri vzniku klubu mal viaceré kontakty s hudobníkmi, spolupracoval aj s mnohými agentúrami. Pôvodne rozbiehal klub ako reštauráciu s jazzovým hraním 1 – 2 krát za týždeň. Dnes sa v ňom objavujú aj rockové legendy z celého sveta, ale aj interpreti mnohých ďalších hudobných štýlov.
„Prvé dva roky sme zomierali na krásu, v malom regióne jazzových fanúšikov veľa nebolo. Prehodnotili sme koncepciu dramaturgie klubu a začali robiť aj koncerty, ktoré dokázali následne jazzové koncerty dotovať,“ podotkol Zelenay. Klub vytvoril pre interpretov skvelé podmienky, preto sa doň mnohí účinkujúci vracajú. Blue Note sa dostáva do „šnúry“ muzikantov navštevujúcich Mníchov, Viedeň, či Varšavu.
Hudobné hviezdy vyhľadávajú Blue Note
Rockové legendy Ken Hensley z Uriah Heep, Don Airey z Deep Purple, či Kee Marcello z Europe a Eric Martin z Mr. Big určite nie sú práve lacné hudobné skvosty. A k tomu množstvo slovenských a českých hudobných hviezd a stálic, ktoré sa pravidelne v Blue Note predstavujú.
„Je to na mojich osobných vzťahoch s hudobníkmi a manažérmi, ktorí prídu do klubu za úplne iných podmienok, ako bežne. Klub má už veľké referencie a hudobníci sa sem sami pýtajú. U nás je skvelý zvuk a akusticky vyvážený priestor ako v nahrávacom štúdiu. Investovali sme veľké peniaze do aparatúry a prostredia,“ vysvetlil Zelenay.
Hudobný klub Blue Note poskytuje priestor mnohým hudobným štýlom. (zdroj: MARTIN ŠIMOVEC)V klube dokážu zahraničným hviezdam zabezpečiť technické požiadavky a následne „uhrať“ financie v rámci slovenských pomerov a kúpyschopnosti.
„Hoci 25 – 30 eur za niektoré koncerty najväčších legiend pre našich ľudí nie je sranda, zatiaľ sa nám to vcelku darí,“ dodal Zelenay.
Alternatíva sa hrá za rampami
Inou šálkou kávy je multižánrový kultúrny priestor Za rampami fungujúci od roku 2012. V klube, v ktorom to vždy vrie, našli prístav predovšetkým interpreti a priaznivci alternatívnej hudby a okrajových žánrov.
Tí by sa v domoch kultúry necítili určite dobre. Za hudbou sem ťahajú punkáči i metalisti, hrá sa tu aj reggae, hardcore, hip hop, grunge, či rock-electronica. Štýly, ktoré potrebujú veľký priestor a slobodu. Klub si získal za štyri roky existencie popularitu medzi ťahúňmi slovenskej i zahraničnej alternatívnej scény. Vidieť tu Slobodnú Európu, AMO, Ega, Lavagance, Konflikt, Staré Pušky či interpretov zo zahraničia nie je ničím zvláštnym.
Klub Za rampami majú vyhľadávajú aj priaznivci punkovej hudby. (zdroj: MARTIN ŠIMOVEC)Punková legenda Zóna A tu dokonca oslavovala tridsiate výročie vzniku. A krátky komentár Slobodnej Európy na ich facebookovej stránke hovorí za všetko.
„Nové Mesto nad Váhom, ďakujeme za super atmosféru! Bolo výborne! Máte skvelý klub,“ napísali chalani zo Slobodnej Európy po svojom koncerte v Klube Za rampami.
