TRENČÍN. Stovky výnimočných sochárskych diel s dominujúcim námetom ženy vystavil Milan Struhárik počas polstoročia svojej tvorivej činnosti na výstavách doma i v zahraničí. Od 5. februára do 13. marca mu patria priestory Galérie M. A. Bazovského v Trenčíne.
Struhárikova tvorba je inšpirovaná človekom a prírodou.
Do dreva dokázal vytesať svoje poetické predstavy v tvare štíhlych a vertikálne predimenzovaných figurálnych kompozícií s podobou ženy.
Vizuálne pôsobivé sú aj príťažlivo vytvorené anonymné hlavy. V ich podobe je zakódovaná múdrosť a ustavične sa vynárajúce pochybnosti celého ľudstva.
Okrem dominujúcich sôch je Novomešťan Milan Struhárik autorom portrétov, búst, plakiet i medailí.
Posolstvá jeho tvorby sú zakotvené v histórii, literatúre, mytológii, ale i v okolitej prírode a v reálnom živote.
Za päťdesiat rokov tvorivej činnosti vyšli z vašich rúk stovky sôch. Vybrať prierez tvorby na výstavu v Trenčíne nebolo určite jednoduché.
- Nainštalovali sme to rýchlo. Na výstavu som pripravil takmer osemdesiat sôch. Vzhľadom na priestory sa musel urobiť výber. V Trenčíne vystavujem vyše päťdesiat sôch. Navyše sú tu nainštalované pastely, ktoré tematicky sprevádzajú vystavené sochy. A tak návštevníci výstavy môžu vidieť aj Zasnenú z roku 1985, Matku s deťmi z roku 1976 či Kvetinárku z roku 1978, ale aj Ochránenú z roku 2005.
Najväčšou z vystavených sôch je Žena v šatke, ktorá vznikala z dreva v rokoch 1977 – 1978. Socha s hracími kockami pochádza z roku 2013. Výstava je prierez piatimi desaťročiami mojej sochárskej tvorby.
Milan Struhárik počas vernisáže. (zdroj: MARTIN ŠIMOVEC)Dominantou vašich sochárskych aktivít je žena. Čím vás pestré podoby ženy fascinujú?
- Námet ženy existuje od vzniku ľudstva. Človek mal vnútornú potrebu sa vyjadriť a v tomto smere prejaviť. Žena je vzácny námet, ktorý sa nesmie ignorovať. Žena je nositeľka života, družka. V čase, keď je človek odkázaný na pomoc, dokáže za každú cenu partnera opatriť. Sú to vzácne momenty pre tvorcu, ktorý sa chce k životu kladne vyjadriť.
Vo vašich rukách vznikajú sochy už päťdesiat rokov. Zažili ste niekedy aj tvorivú krízu?
- Keď som mal nejakú krízu, tak to bola skôr zdravotná situácia. Popri tvorbe som dlhé roky učil v základnej umeleckej škole a mal som rôzne aktivity v Novom Meste nad Váhom i v Bratislave. Ja som bol preto často v situácii, keď som sa k sochám nemohol dostať a musel som sa sústrediť na inú robotu a cítil, že mi sochárstvo chýba. Preto som sa tešil, že sa k sochám po čase opäť môžem vrátiť a pustiť do tvorby. Stále pociťujem, že mám potrebu tvoriť. Jedna vec, ktorú robím a dokončujem už zároveň navodzuje štart pre ďalšiu sochu.
Z ktorých období je najviac vystavených diel?
- Snažil som sa, aby na výstave bola zastúpená tvorba od prvopočiatku až po dnešok. Bol veľký problém počtom sôch vyvážiť jednotlivé obdobia. Sochy, ktoré som vytvoril na začiatku svojej sochárskej kariéry sa dnes nachádzajú v galériách v Bratislave, v Dolnom Kubíne a v iných mestách po celom Slovensku. Niektoré sme na výstavu do Trenčína aj doviezli a nainštalovali. Tie, ktoré som vytvoril v poslednom období a boli vystavené tiež v Bratislave a v Novom Meste nad Váhom, tak z tých som musel urobiť naozaj iba výber. Tých je veľmi veľa.
Drevo pracuje, v akom stave sú sochy z dreva, ktoré vznikli pred päťdesiatimi rokmi?
- V dobrom. Drevo sa musí opatrovať, hlavne drevo lipové alebo drevo z červeného smreka. Týmto drevám je najlepšie v interiéri. Niektoré sochy som vytvoril aj z dubového dreva. Tieto sochy by zniesli aj vonkajšie prostredie, ale je to riziko. Čas je neúprosný. Počasie je neúprosné. Raz je zima, sneží i prší, potom príde horúčava. Povrch treba neustále obnovovať, ale aj tak sa životnosť sochy v exteriéri výrazne znižuje.
Máte teritórium odkiaľ vám dovážajú kvalitné drevo pre vaše sochy?
- V súčasnej dobe drevo už veľmi nezháňam. Pred rokmi som chodil po kopaniciach, kde som si povyberal materiál, ktorý bol zdravý a zodpovedal samotnej hrúbke. Keď som mal zohnané kláty, u majstra sa to pílou narezalo na potrebné rozmery a odviezlo do Nového Mesta nad Váhom. Potom drevo niekoľko rokov zrelo. Dodnes mám z tohto obdobia ešte drevo.
Pokiaľ mi zdravie dovolí a budem môcť ešte tvoriť, rád ho miniem a pozháňam nový materiál.
Máte doma vytvorenú databázu všetkých diel, ktoré ste vytvorili?
- Zaevidované mám diela, ktoré sú realizované po celom Slovensku a v zahraničí. Sú medzi nimi aj galérie v Bratislave, Nitre, Trenčíne, Žiline, Dolnom Kubíne, Prahe, Martine i v rodnom Novom Meste nad Váhom. V Rumunsku je napríklad socha Bélu.
Diela sú aj v súkromných zbierkach v Nemecku, USA, bývalej Juhoslávii a v Českej republike. Avšak detailne vedieť o každej plastike, kde je a kedy vznikla, tak to by som sa naozaj ani neodvážil.
