TRENČÍN. Internet prináša zábavu aj poučenie. Pre deti však často znamená aj riziko. Podobne ako v skutočnom živote, aj vo virtuálnom svete číhajú na deti rôzne nebezpečenstvá. Upozornil na ne Deň bezpečného internetu, ktorý bol minulý utorok.
„Deti sú najväčšia riziková skupina, na internete sú veľmi ľahko ovplyvniteľné. Keď rozprávajú svoje zážitky, často počujem, ako sa spriatelia s neznámym človekom a niekedy aj urobia to, čo im ten človek prikáže. Niekedy zo zábavy, z nevedomosti alebo aj za účelom získania nového zážitku,“ hovorí o svojich skúsenostiach policajná preventistka z Krajského riaditeľstva policajného zboru v Trenčíne Danka Adámiková.
Riziká sú vysoké
Riziká zneužitia detskej dôvery sú podľa nej vysoké.
„Niektorí ľudia sú schopní využiť a zneužiť všetko, deti z toho môžu mať traumu na celý život,“ hovorí Adámiková a dodáva, že dôležité je deťom vysvetliť, aby nezverejňovali žiadne informácie o sebe, ale ani detaily o rodine, domácnosti.
„Najmä by však nemali komunikovať s cudzími ľuďmi, nepotvrdzovať priateľstvá na sociálnych sieťach s ľuďmi, ktorých nepoznajú,“ dodala policajná preventistka.
Dôvera v rodine chýba
Prednášky o bezpečnosti, ktoré polícia robí v školách, prebiehajú formou diskusie. „Deti sa veľakrát zdôveria s tým, čo prežili. Zarážajúce je, že veľa z nich hovorí, že rodičom podobné veci nehovoria z obavy, že im zakážu chodiť na počítač. Rodičia sú najbližší, mali by o deťoch všetko vedieť. Samozrejme, deti môžu pokojne kontaktovať aj políciu,“ dodala Adámiková.
Na Základnej škole v Trenčianskej Turnej sa internetovej bezpečnosti detí venujú pravidelne počas vyučovania. „Hovoríme o tom na informatike, etike, občianskej výchove,“ vysvetľuje zástupkyňa riaditeľky Katarína Masaříková.
Aj na ich škole sa už ale vyskytli náznaky kyberšikany. „Deti si vykričali cez facebook aj to, čo nemali, riešili sme to. Je to citlivá oblasť, pre deti to znamená veľa, sú tam zraniteľné.“
Žiaci sú podľa nej na sociálnych sieťach zavesené neustále, prerastá to už do závislosti. Pomôcť by podľa Masaříkovej mala najmä rodina. „Dôležité je, aby mali deti pravidlá aj pre virtuálny svet. Rodina ich dokáže vtiahnuť do skutočného sveta,“ dodala.
Závislosť od telefónu
O závislosti od internetu sa u nás zatiaľ veľmi nehovorí. „Rodičia tomu často nevenujú pozornosť. Ak je dieťa denne dve až tri hodiny na internete, tak už môžeme hovoriť o začiatku závislosti. Mnohokrát je ale dieťa na telefóne 12 aj 16 hodín denne. Je to pandémia, telefón je droga,“ hovorí psychológ Karol Kleinmann.
Závislosť od internetu podľa neho ničí človeka na inom princípe ako alkohol, ale psychické a somatické následky sú takmer rovnaké.
„Na liečenie sa dostávajú až vtedy, keď to prejde do fyzickej roviny – telo chradne, chudne, alebo sa, naopak, prejedá, podľa toho ako je nastavený detský organizmus.
Je to taký novodobý matrix, ľudia lietajú v iných dimenziách a realita a prítomnosť je pre nich absolútne nepodstatná,“ dodal Kleinmann.
Prednášky zväčša deti zaujmú, hlavná zodpovednosť by mala byť na rodičoch. (zdroj: ANDREJ LUPRICH)
