TRENČÍN. Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Trenčína na roky 2016 – 2022 s výhľadom až do roku 2040 zverejnilo mesto na svojej webovej stránke. Každý Trenčan môže k nemu podať pripomienku do 29. februára.
180 stranový dokument je k dispozícii aj v klientskom centre. „Ľudia si ho môžu preštudovať, urobiť si z neho kópiu. Svoje písomné pripomienky by mali adresovať na okresný alebo aj mestský úrad do konca februára,“ povedala Eva Mišovičová z mestského úradu v Trenčíne. Mesto pripravilo aj verejné prerokovanie dokumentu, bude o týždeň v utorok v Sobášnej sieni na mestskom úrade o 16.30.
Priateľské mesto?
O tom, ako by mal vyzerať Trenčín v roku 2022 a kam by mal v najbližších rokoch smerovať, mohli rozhodnúť aj ľudia. Na tvorbe dokumentu spolupracovali aj náhodne vybraní Trenčania. V máji mestskí úradníci rozdali približne 2000 obyvateľom dotazníky s otázkami o doprave, bývaní, práci, životnom prostredí a službách v meste. Súčasťou dotazníka boli aj otázky k smerovaniu a rozvoju mesta. Ľudia tak mohli napísať, aký Trenčín si želajú v budúcnosti. Naspäť sa vrátilo viac ako osemsto vyplnených dotazníkov.
„Základný záver z výsledkov prieskumu je, že Trenčania chcú žiť v meste, ktoré je priateľské, rodinne zamerané a kompaktné,“ hovorí odborný konzultant Vladimír Ondrejička z Centra priestorových a technických štúdií, ktoré na tvorbe dokumentu pracovalo.
Dostupnosť, zeleň, komunity
„Jednoznačne chcú mesto s dobrou dostupnosťou, kde sa dá všade dostať rýchlo a hlavne bezpečne, bicyklom alebo pešo. Druhá oblasť je zeleň, ktorá dotvára kvalitu života, trávenie voľného času a športovanie. Tretia oblasť sú komunity – trávenie voľného času v spoločenstvách, ktoré ich zaujímajú. Mesto pre nich plánuje vytvoriť grantový systém, ktorým ich chce podporovať,“ spresnil Ondrejička.
Program je koncipovaný ako otvorený dokument, môže sa aktualizovať každý rok. „Ak sa budú meniť podmienky, je schopný flexibilne reagovať na zmeny a požiadavky, ktoré sa môžu objaviť o pár rokov,“ dodal Ondrejička.
Medal: Chýba zodpovednosť
Výsledný materiál sklamal poslanca mestského zastupiteľstva Richarda Medala. Ten sa zúčastnil celého procesu prípravy dokumentu aj odborných debát.
„Považujem to za nevyužitú šancu, materiál ma sklamal. Je to zásobník projektov, bez nejakej logiky, ktoré sa môžu aj nemusia uskutočniť. 180 strán obsahuje zbytočné a často aj staré dáta. Z 90 percent sa venuje len rozvoju centra mesta, okrajovými časťami sa nezaoberá, čo považujem za chybu,“ povedal Medal.
V materiáli podľa neho nie je ani zmienka o tom, ako rozvoj mesta ovplyvní stratégia európskych dopravných koridorov alebo zmienka o možnej budúcnosti kasární v meste.
Očakával materiál, ktorý jasne zadefinuje, aký by mal byť Trenčín. „Či má byť centrum mesta viac obývané, alebo plné barov a herní, zamerané na dennú alebo nočnú turistiku, čo chceme urobiť s problematickou čistotou,“ upresnil Medal.
„Z legislatívneho pohľadu mi chýba uvedenie, dokedy má byť ten ktorý projekt dokončený, kto je zaň zodpovedný. Preto sa obávam, že to všetko zostane len na papieri,“ dodal Medal.
Zlyhanie v praxi
Predchádzajúci plán hospodárskeho rozvoja si mesto nechalo vypracovať ešte v roku 2004, platil do roku 2015. Projekt vypracovala Nadácia F. A. Hayeka, mesto zaň zaplatilo dva milióny korún. Do praxe sa malo dostať 19 strategických cieľov, týkajúcich sa hospodárskej, daňovej a rozpočtovej politiky, dopravy, životného prostredia či kultúry. Plán predpokladal posunutie starostlivosti o majetok či služby mesta na súkromný sektor, v praxi však zlyhal.
„Očakávalo sa, že to bude lacnejšie a efektívnejšie. Filozofia možno dobrá, len prax ukázala, že tu žiaľ fungoval presný opak. Takmer všetky takto odovzdané služby sa predražili, mesto rozpredalo značnú časť svojho majetku a dostalo sa na pokraj bankrotu,“ zhodnotila predchádzajúci plán v minulosti špecialistka pre strategický rozvoj mesta Renáta Kaščáková.
Plány sú často formalitou
Podľa sociologičky Kataríny Moravanskej sú plány rozvoja miest a obcí sú často len formalitou. Hoci ide o základný strategický dokument podpory regionálneho rozvoja, mestá a obce k jeho tvorbe často pristupujú len z povinnosti. „Motivácia, ktorá často vedie manažment mesta k vypracovaniu plánov je čerpanie eurofondov a dotácií. Záleží na samospráve, ako k tomu pristúpi,“ povedala Moravanská. „Strategické plány rozvoja sa často nedodržiavajú, ak si ich prejdeme, mnohé z nich malo skopírované viacerá časti, štruktúru. Keďže ich vypracúvajú komerčné firmy, chýba tam jedinečnosť,“ dodala Moravanská.
Aká je vízia mesta?
Vízia mesta Trenčín je budovaná na silných stránkach a kvalitách mesta, tradíciách a hodnotách, ktoré tu pretrvávajú, s jasným dôrazom na kvalitu života obyvateľov. Vzájomná synergia vnútorných miestnych potenciálov a nových rozvojových impulzov vytvára predpoklad budúceho dlhodobého, stabilného a udržateľného rozvoja mesta schopného reagovať na zmeny a ohrozenia prostredníctvom využitia vlastného, lokálneho kapitálu mesta v cieľovým optimálnym počtom obyvateľov do 80 000.
Preto vidíme mesto Trenčín v roku 2040 ako: Multigeneračné, kreatívne a otvorené mesto, využívajúce aktívne svoj špecifický prírodný, sociálny, ekonomický, kultúrny a urbanistický potenciál pre kvalitu života svojich obyvateľov a udržateľný rozvoj ekonomiky. Táto vízia vychádza z potenciálov územia, ktorými sú poloha, rieka Váh, plochy zelene a prírodného prostredia, vzdelanostná štruktúra obyvateľstva, tradícia výrobných činností a know-how v špecifických odvetviach priemyslu a služieb, multi-modalita dopravy v území, hodnotné verejné priestory, silné kultúrne tradície, výrazné historické stopy v území a v neposlednom rade samotní obyvatelia mesta Trenčín a ich komunitné väzby.
(Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja mesta Trenčín na roky 2016 – 2022 s výhľadom do roku 2040, str. 67)
