TRENČÍN. Dielom mesiaca v Galérii Miloša Alexandra Bazovského je obraz Krajina z Trenčína od Artura Lieszkovského.
Obraz Krajina z Trenčína od regionálneho maliara Artura Lieszkovského patrí medzi umelecké skvosty zbierkového fondu Galérie Miloša Alexandra Bazovského, a to z dôvodu datovania obrazu, ako aj jeho umeleckej i historicko-dokumentačnej hodnoty.
Artur Lieszkovský sa narodil v roku 1852 v Dubnici nad Váhom a patrí medzi najvýznamnejších výtvarných umelcov trenčianskeho regiónu umenia 19. storočia. Pôsobil ako mestský úradník, neskôr ako riaditeľ sporiteľne. Napriek tomu, že nemal žiadne odborné umelecké vzdelanie, zanechal pozoruhodné a rozsiahle výtvarné dielo.
Hlavným námetom jeho olejomalieb je predovšetkým dominanta mesta - Trenčiansky hrad, samotné mesto a okolie. Zomrel v roku 1920 v Trenčíne. Značná časť jeho diel sa nachádza v súkromných zbierkach v Maďarsku, kde dosiaľ žijú potomkovia jeho rodiny, ale aj v správe Trenčianskeho múzea.
Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne spravuje jediné dielo tohto autora z roku 1892, signované v ľavom spodnom rohu. Svojim datovaním spadá do kolekcie najstarších diel v zbierkovom fonde galérie, ktorých je len malý počet (druhá pol. 19. storočia). Počas digitalizácie zbierkového fondu sa značne poškodený obraz podarilo v roku 2013 kompletne zreštaurovať Mgr.art Monikou Brinckovou.
Námetom olejomaľby na plátne je veduta Trenčína s charakteristickou dominantou mesta i celého Stredného Považia - Trenčianskym hradom, týčiacim sa na strmom brale priamo nad mestom.
Panoráma hradu a príslušného krajinného výseku zachytená v podobe zo záveru 19. storočia je viac-menej identická so staršími historickými fotografiami a pohľadnicami Trenčína z obdobia okolo roku 1900, resp. zo začiatku 20. storočia, prevažne z pravého brehu rieky Váh.
Obraz, ktorý je datovaný rokom 1892, teda disponuje výraznou výpovednou historickou hodnotou z hľadiska urbanistickej zástavby mesta, keďže prezentuje hrad v ruinóznom stave po požiari v roku 1790, v akom sa nachádzal v podstate až do polovice 20. storočia, a tiež samotné mesto tesne po ničivom požiari v roku 1886 a pred následným architektonickým boomom, ktoré nastalo v období rokov 1890 - 1910.
Z hľadiska umeleckej hodnoty je dielo podstatné až fotograficky realistickým štýlom maľby, ktorý v histórii umenia onedlho vystriedajú modernistické tendencie začiatku 20. storočia.
Obraz je v zásade komponovaný do troch plánov. Prvý plán je tvorený prírodnou scenériou s pasúcim sa stádom dobytka a vodnými plochami. Trávnatá plocha sa nachádza na polostrovoch medzi jednotlivými ramenami rieky Váh, ktoré v tomto období pretekali i po dnešnom hlavnom dopravnom ťahu cez Hasičskú ulicu, aj cez celý park k dnešnej železničnej stanici (napr. tzv. Kubranský potok).
Až o niekoľko rokov neskôr (1906 - 1911) bolo koryto Váhu upravené a preložené za železničnú trať do približne dnešnej polohy a ramená odvedené do podzemného kanála. V druhom pláne sa črtá mesto - dnešné historické jadro Trenčína spolu s dominantným bralom a majestátnym hradom.
Na obraze je zachytený pohľad na mesto tesne pred veľkým stavebným rozmachom okolo roku 1890, kedy sa vplyvom industrializácie a modernizácie dopravy začal meniť charakter mesta, vznikli nové stavby, komunikácie, mosty, industriálne zóny i celé štvrte na periférii.
Okrem trenčianskeho hradu je na obraze možné rozoznať ostatné dominanty Trenčína - štíhlu vežičku Farského kostola Narodenia Panny Márie, Piaristický kostol sv. Františka Xaverského spolu s majestátnou kláštornou budovou, či trojkrídlový palácový objekt, ktorý dal postaviť podžupan Trenčianskej župy Ján (Eugen) Marszovský v roku 1889 a v ktorom dnes sídli Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne. Zaujímavosťou zachytenej pôvodnej zástavby je prvá nižšia budova zľava - hostinec Červená hviezda, ku ktorému viedol most cez ramená Váhu.
Na mieste tohto hostinca už v roku 1901 vyrástol majestátny štvorposchodový reprezentatívny hotel Erszébet (neskôr Hotel Tatra, dnes Hotel Elisabeth). Tretí plán tvorí jasná obloha s miernym kopcovitým terénom v pozadí - v tom období ešte holým pahorkom dnešného lesoparku Brezina a panorámou Bielych Karpát. Celkovo obraz pôsobí pokojne a harmonicky.
Obraz Krajina z Trenčína má Galéria M. A. Bazovského v Trenčíne vo svojom zbierkovom fonde od roku 1972. Bol zakúpený v zlom technickom stave, prezentovaný verejnosti len ako adjustované plátno medzi dvomi sklenenými platňami, so zámerom neskoršieho zreštaurovania.
Toho sa dielo dočkalo až v roku 2013, kedy bolo kompletne zreštaurované Mgr. art Monikou Brinckovou v rámci jej odbornej praxe k získaniu trvalej špecializácie - Reštaurovanie závesného obrazu na plátne. Reštaurátorský výskum a samotná realizácia reštaurovania prebehla v období od 30. apríla 2013 do 28. novembra 2013.
AUTOR: Radka Nedomová (GMAB)
Použ.lit.:
Mgr.art M. Brincková: Návrh na reštaurovanie zbierkového predmetu Krajina z Trenčína; Priebehová dokumentácia; Dokumentácia vykonaných prác
Autor: tn
