V Kladne ste strávili päť sezón. Dozrel čas na zmenu?
- Prišli noví tréneri. Nebolo jasné, aký bude rozpočet. Čakal som, či sa s klubom dohodneme, no vízia bola taká, že so mnou nerátali. Zažíval som už priveľký stereotyp. Za možnosť odísť som bol vďačný. Nemohol som však prestúpiť v rámci českej ligy, tak som sa pozeral po zahraničných súťažiach.
Prečo ste nemali šancu chytať naďalej v Česku?
- Brzdili ma tabuľkové hodnoty. Hráčske práva na mňa vlastní Kladno. Pokiaľ by som chcel hrať v inom českom klube, musel by ma vykúpiť. Prestupová suma za mňa bola vyčíslená na jeden a pol milióna korún. Takú čiastku nebol nikto ochotný zaplatiť. Kluby radšej siahnu po zahraničných gólmanoch. Náklady na nich tvorí iba plat.
Mali ste viacero možností, kde budete pôsobiť?
- Jednal som s dvoma klubmi, ale prakticky od začiatku bolo jasné, že výber padne na Duklu.
Bol Trenčín jasnou voľbou?
- Čakal som až do júla. Záujem bol aj od iných zahraničných klubov, ale rozhodlo, že do Prahy to mám iba 350 kilometrov. V hre bol napríklad aj Kazachstan, ale je veľmi ďaleko. Nakoľko mám rodinu, nechcel som cestovať ďaleko. Ak by však neprišla ponuka od Dukly, nemal by som veľmi na výber.
Ako vnímate Duklu?
- Má veľkú históriu. Ľudia s ňou zažili mnohé úspechy. V minulosti ako vojenský klub dokázali stiahnuť to najlepšie, čo trh ponúkal. Dnes je všetko limitované financiami. Súčasný tím je poskladaný dobre a myslím si, že ak budeme poctivo pracovať, úspech sa opäť môže dostaviť.
Predchádzajúci ročník odchytal vo veľkom štýle Branislav Konrád. Pred začiatkom sezóny odišiel do Olomouca. Vnímali ste od začiatku, že latka je nastavená vysoko?
- Dozvedel som sa o ňom, až keď sme podpisovali zmluvu. O jeho forme ma informovali chalani v kabíne a tréneri. V každom tíme je jedným zo základov úspechu gólman. Je na ňom veľký kus zodpovednosti. S ním rastie aj padá možnosť úspechu. Na toto som zvyknutý. Prešiel som mnohými klubmi, kde boli na brankára nároky aj tlaky veľké. Nikdy som s tým nemal problém.
Možno vás považovať za skúseného brankára. Na čo sa v zápase sústredíte?
- Koncentráciu si musím udržať celý čas. Jedná sa o detaily. I keď máme puk pod kontrolou, môže sa vyskytnúť chyba a brankár musí byť v strehu. Snažím sa byť pozorný a sústredím sa na vlastný výkon, aby som pre tím urobil maximum. Keď spoluhráčov podržím v ťažkých situáciách, ktoré smrdia gólom, tak cítia podporu a hrá sa im ľahšie.
Potrpíte si na rituály?
- Veľmi ich nevnímam. Nevenujem im prehnanú pozornosť. Maximálne sa stále obliekam do výstroje rovnako. Nič špeciálne však nerobím. Poznal som brankárov, ktorí robili iné bláznovstvá. Jeden z nich počas jazdy na zápas nosil brankársku masku.
Máte radšej zápas, v ktorom na vás smeruje veľa striel, alebo volíte kľudný priebeh stretnutia?
- Mám rád zápasy, kde vedieme 5:0. (smiech) V aktuálnej sezóne sa nám podobné výsledky nedaria. Keď je viac striel, brankár sa ľahšie sústredia na hokej. V prípade nižšieho počtu zákrokov môžu myšlienky utekať iným smerom. Koncentrácia je preto náročnejšia.
Spoluhráči vás označili za flegmatika. Dokáže vás niečo na ľade rozladiť?
- Samozrejme, ak sa stane veľká chyba. Vtedy býval chvíľku vytočený, ale rýchlo sa dokážem ukľudniť.
Aj na spoluhráčov zakričíte?
- Občas sa mi to stane. Hokej je hra chýb. Niekto ich urobí viac, iný menej. Človek ich nerobí vedome, ale ak ich je už veľa, tak zvýšim hlas.
O brankároch sa hovorí, že majú svoj svet. Súhlasíte?
- My musíme mať svoj svet. Gólman je na všetko sám. Predsa len, hráčov je viac a striedajú sa. Brankár zostáva na klzisku celých šesťdesiat minút a robí niečo úplne iné ako ostatní hokejisti. Akoby to bol iný šport. Dokonca sa o nás hovorí, že sme divní. S tým ale rozhodne nesúhlasím. (smiech)
Okrem vás v Dukle pôsobí aj dvojica mladých gólmanov Kutej a Kompas. Ako sa vám s nimi spolupracuje?
- Nemám s nimi žiadne problémy. Sú mladí a šikovní. Chcú sa zlepšovať. Nechajú si poradiť. Spolupráca s nimi je výborná.
Štandardne si počas sezóny držíte vysoké čísla zákrokov. Na prelome rokov ste však niekoľkokrát inkasovali zbytočné góly, prípadne aj striedali. Čo spôsobovalo tieto výpadky?
- Bolo to obdobie, kedy som nebol zdravotne v poriadku. Ťažko si však zoberiem niekoľko dní voľna, aby som sa dal do poriadku. Neskôr som už sám videl, že to z mojej strany nie je optimálne. Šiel som za trénerom, aby dal príležitosť niekomu inému. Potreboval som sa zotavil. Pomohli mi lekári, dnes už som v poriadku.
Čo si na trenčianskej kabíne najviac vážite?
- Máme v tíme super chalanov, ktorí makajú a chcú sa zlepšovať. Nemáme v tíme takého, ktorý by si robil čo chcel, alebo by nepasoval do partie. Veľmi ma teší ľudský prístup trénerov. Dá sa s nimi rozprávať. Zažil som kormidelníkov, ktorým keď ste povedali dobrý deň, boli naštvaní. Nedalo sa s nimi komunikovať.
Sezóna je síce ešte v plnom prúde, ale premýšľali ste už nad budúcnosťou? Uvidíme Jana Cháberu v Trenčíne aj na jeseň?
- Nad týmto som ešte nepremýšľal, ani som sa na podobnú tému s nikým nebavil. Chcem najskôr odviesť dobrú robotu a potom sa môžeme baviť o budúcnosti.
