TRENČÍN. Mímovia, klauni aj členovia pohybových divadiel na Slovensku vytvorili k 55. výročiu slovenskej pantomímy prvé profesionálne združenie mímov s názvom Asociácia profesionálnych mímov Slovenska.
Jej cieľom je vytvoriť platformu, ktorá pre nich vytvorí ďalšie príležitosti spolupráce a zviditeľní mímov ako takých. Zatiaľ ho tvorí spolu 15 ľudí. Jeho členom je aj známy trenčiansky mím Vlado Kulíšek.
Vystúpenie Milana Sládka
Za vznik slovenskej pantomímy sa pokladá vystúpenie míma Milana Sládka. Po 55 rokoch od toho momentu chceli slovenskí mímovia nejakým spôsobom výročie osláviť. Rozhodli sa pre vytvorenie asociácie. „Nápad ma najskôr pobavil.
Ľudí, ktorí sa tomu na Slovensku venujú, som poznal možno dvoch alebo troch.
Keď sme však zrátali aj ľudí, ktorí sa tomu venujú popri zamestnaní alebo niečo s tým súvisiace učia, prišli sme k číslu 15. Títo ľudia teda tvoria základ asociácie,“ hovorí Vlado Kulíšek.
Okrem oslavy výročia je vznik asociácie tiež spôsob, ako sa stať profesionálnym partnerom ďalších organizácii.
„Často sme sa cítili osamotene aj medzi divadelníkmi, nebralo nás napríklad ani ministerstvo kultúry. Prostredníctvom asociácie sa môžeme zapájať do rôznych aj medzinárodných projektov, nadviazať spoluprácu, vytvárať školenia pre začínajúcich mímov alebo aj nás samých,“ hovorí Kulíšek.
Oficiálnym miestom, kde asociácia sídli, je Liptovský Mikuláš, kde sídli aj predseda združenia Miro Kasprzyk. Ich stretnutia však prebiehajú v Žiline. „Hľadať miesto na stretnutie je ťažké, keďže sme rozlezení po Slovensku aj v Čechách. Do určitej miery bola všetkým najbližšie Žilina,“ hovorí.
Práca míma ako krásne povolanie
Na práci míma je podľa Kulíška najdôležitejšie, aby bol do práce zanietený a bavila ho. „Práca míma je veľmi krásne a zaujímavé povolanie, som zaň veľmi vďačný. Môžeme hrať pre hocikoho a všade na svete,“ hovorí. Obavy občas mával z publika. Časom však zistil, že je všade rovnaké. „Hral som rôznych ázijských krajinách, v Amerike a všelikde inde vo svete.
Zistil som však, že rozdiel je maximálne v gestách, mimo toho ľudia reagujú rovnako. Jediný rozdiel je na Slovensku, a to medzi deťmi a dospelými,“ hovorí.
„Dospelí majú svoje štruktúry a spôsob akým rozmýšľajú. Deti majú veľkú fantáziu a reagujú impulzívne. Keď oslovím dospelých, pokiaľ sa neuvoľnia, zareagujú približne o desať minút neskôr,“ hovorí so smiechom Kulíšek.
