KOSTOLNÉ. Svetová organizácia rádioamatérov registruje 336 rádioamatérskych území na našej planéte. Ján Ješko sa dokázal spojiť už s 334 územnými celkami.
Do absolutória chýbajú iba spojenia s dvoma ostrovčekmi- Ostrovom Petra I. a ostrovčekom Bouvet. Tie sú trvalo neobývané, nachádzajú sa na nich iba automatické meteorologické stanice a rádiostanica.
Štvrtý najlepší rádioamatér sveta
Ján Ješko sa stal rádioamatérskym majstrom Československa už v roku 1962.
Po desaťtisícoch kontaktov s najodľahlejšími kútmi našej planéty sa v neoficiálnych majstrovstvách sveta prepracoval na vynikajúce štvrté miesto. V kategórii 1,6 MgHz v pásme 160 metrov bol najlepším Slovákom a tretím Európanom.
„V predvojenskom výcviku som sa ako branec naučil morzeovku. Morzeovka bola vtedy najbezpečnejším spojením. Potom som išiel do Stříbra pri Plzni na vojnu, kde som sa zaradil medzi najlepších spojovacích špecialistov.
Rádioamatérov som už vtedy počúval na vojenskej rá-diostanici,“ povedal Ješko.
V Plzni zložil rádioamatérske skúšky a na vojenskej rádiostanici začal v roku 1960 nadväzovať načierno prvé spojenia.
Okamžite ho v blízkosti hranice odhalil jeden z Nemcov. „Chcel, aby som zavrel stanicu, že som nepovolený pirát,“ usmial sa Ješko. O dva roky nato už bol československým šampiónom.
Morzeovku nahradila angličtina
V minulosti medzi rádioamatérmi dominovala morzeovka, dnes sa dorozumievajú predovšetkým anglicky, nemecky a po rusky prostredníctvom mikrofónov.
„Dnes sa u rá-dioamatérov nevyžaduje znalosť morzeovky. Pribudli nové techniky spojenia, ďalekopisy, družice, kódovacie i šifrovacie zariadenia. Morzeovka fičí stále najmä v krajinách so silnými armádami. Morzeovka je stále veľmi spoľahlivé spojenie,“ potvrdil úspešný rá-dioamatér. Znaky morzeovky vyťukáva dodnes na zariadení, ktoré používali počas 2. svetovej vojny nemeckí vojaci. Má však aj moderné.
Nadväzovať kontakty s kapitalistickou cudzinou nebolo jednoduché. Preverovanie sa vyostrilo opäť po roku 1968. „Keď prišli Rusi, bolo to veľmi prísne. Ja som musel mať zvláštne povolenie. Vypytovali sa na mňa tajní, robili previerky. Jeden čas to vyzeralo na zákaz mojej činnosti.
Dnes je to už našťastie úplne slobodné,“ skonštatoval Ješko.
Jána Ješka poznajú kolegovia z celej planéty pod menom OM4WW. Každý štát a každý rádioamatér má svoju volaciu značku uvedenú v adresári.
Slovensko má rádioznačku OM, Česi prebrali značku po zaniknutom Československu OK. Rusí majú značiek niekoľko-UA, UR, RA, RU. „Keď nadviažem s nejakým kolegom spojenie, poštou mi zašle potvrdzovací lístok častokrát podobný pohľadnici.
Tými lístkami by som naplnil nákladné auto, sú ich desaťtisíce, možno státisíce,“ usmial sa. Mnohé z nich pochádzajú z exotických krajín a území.
Nechýba ostrov Pitcairn pomenovaný podľa námorníka Roberta Pitcairna, ktorý túto neobývanú krajinu prvý z lode uvidel, ale aj lístky z ostrova Papua-Nová Guinea, Čadu, Tahiti, Botswany, Maroka, Svätého Tomáša, Princovho Ostrova, Svätej Heleny, Guayany, Surinamu a ďalších 300 území, o ktorých bežný smrteľník ani nechyruje, že existujú. „V Afrike je to poslabšie, tam je málo rádioamatérov. Skvelé je to v Rusku, USA, Japonsku, začala sa objavovať Čína,“ pokračoval.
Rádioamatér z Kostolného prehodil pár slov aj so slávnymi osobnosťami, ktoré sa venujú rádioamatérskemu koníčku.
Podarilo sa mu spojiť s bývalým a už zosnulým jordánskym kráľom Husajnom. „On bol tiež rádioamatér. Keď som bol v USA za sesternicou, podarilo sa mi s ním na krátky čas skontaktovať. Urobil pár spojení a potom sa odhlásil,“ potvrdil Ješko.
Československý šampión bol v kontakte aj so synom niekdajšej indickej premiérky Indiry Gándhiovej Radživom Gándhím.
Rádioamatérka je aj jeho žena Sonia. V mnohých exotických krajinách nadviazal kontakty s diplomatmi i obchodnými expertami.
„Tento koníček má v obľube aj španielsky kráľ Juan Carlos. Kontakt s ním sa mi však dodnes nepodaril. Keď sa pripojí, pokúšajú sa o spojenie okamžite tisíce rádioamatérov z celého sveta, na niektorých sa šťastie usmeje, iní musia roky čakať,“ skonštatoval. Po úspešnom nadviazaní kontaktu sa rádioamatéri v krátkosti porozprávajú, politika je v týchto kruhoch ale absolútnym tabu.
Prvý vedel správy zo Severného pólu
V roku 1993 slovenská výprava s Františkom Kelem dobyla po prvýkrát v histórii Severný pól. Ján Ješko bol s premrznutými slovenskými dobrodruhmi po celý čas v kontakte.
„Spojenie im zabezpečovali Rusi. Rádiostanica bola na Novej Zemi a ďalšie spojenie bolo priamo zo Severného pólu.
Spojenie bolo iba krátke, aby sa im akumulátory na Severnom póle nevybíjali, chceli mať stály zdroj, aby vydržali v kontakte,“ prezradil.
Účastníci slovenskej výpravy sa s rádiostanicou v Kostolnom denne spájali na päť – desať minút. Najčerstvejšie informácie potom Ján Ješko posielal do novín.
„Na pamiatku z výpravy mi ostala pohľadnica zo Severného pólu s podpismi všetkých účastníkov,“ dodal Ješko, ktorý ako prvý Slovák vysielal z Centrálnej stanice v americkom štáte Connecticut.
Veľký problém je nadviazať s ostrovčekmi v Tichom oceáne na druhej strane zemegule. Problematické sú Tahiti, Francúzska Polynézia i Havajské ostrovy. Austrália i Nový Zéland sú pre rádioamatérov zase dostupné poľahky.
„Ak sa objaví rádioamatér z nejakého exotického ostrova, ktorý sa pripojí jedenkrát za rok, je to ako včely v úli. Jeden cez druhého a dostať sa k nemu je zázrak,“ usmial sa Ješko. Neúspešne sa chcel skontaktovať s kolegom z Vianočného ostrova, ktorý sa pripojil po dlhej dobe.
Spojenie s Vianočným ostrom však Ján Ješko napokon úspešne nadviazal cez iného kolegu.
„Ak ide expedícia na ostrov, kde nikto nebol päť – desať rokov, je to doslova boj o každé spojenie,“ uzavrel rozprávanie Ján Ješko. Jeho úspechy dokumentujú desiatky víťazných diplomov na stenách v rodinnom dome pochádzajúce z celého sveta.
