Ako hodnotíte jesennú časť 1. ligy žien a pôsobenie HK AS Trenčín?
- V jesennej časti súťaže sme odohrali jedenásť zápasov s bilanciou osem výhier a troch prehier, čo nie je až také zlé. Najviac ma mrzia prehry v Zlatnej, ale nie vždy zápas výjde podľa predstáv a v Šuranoch, kde sme odohrali zápas s neúplným kádrom. Aj keď je za nami len polovica súťaže a tabuľka je veľmi vyrovnaná prezimovali sme na prvom mieste, takže určite s pozíciou družstva som spokojná, za čo treba poďakovať dievčatám. Náš klub v krátkej dobe prešiel mnohými zmenami s cieľom zlepšiť fungovanie a napredovanie hádzanej a hlavne vrátiť sa do najvyššej súťaže. Určité pozitívne zmeny pod vedením AS Trenčín sme už zaregistrovali, ale o rozvoj v našom klube sa musíme pričiniť všetci a dúfam, že spoločnými silami sa nám to podarí.
Ste spokojná s herným prejavom tímu? V čom vidíte najväčšie nedostatky družstva a čo naopak patrilo medzi vaše najväčšie zbrane?
- Preferujem rýchlu a dynamickú hru, založenú predovšetkým na tvrdej obrane, z ktorej prechádzame do útočných fáz. Myslím, že práve prechody do útoku a strelenie rýchleho gólu patrí k našim silným stránkam. Veľmi sa mi páči nórsky alebo dánsky štýl hádzanej. Priala by som si, aby sme sa im aspoň trošku priblížili. Momentálne máme mladé družstvo žien, väčšina hráčok stále ešte hráva za starší dorast, a potom musia ťahať zápasy žien. Máme dieru v ročníku 97 a 98, a to je to veľmi náročné. Snažím sa síce robiť určité kompromisy, ale nie vždy je to ľahké. Vysporiadať sa s tým musíme ešte jarnú časť súťaže a budúci rok to bude omnoho lepšie. Dievčatá prejdú o jednu kategóriou vyššie a družstvo žien sa doplní a stabilizuje. Našim cieľom je stavať a pracovať na našich odchovankyniach, ktoré sú veľmi talentované. Preto ich chceme udržať v klube a vytvoriť im dostatočné herné podmienky, čo je jednoznačne účasť vo WHIL.
Ako by ste charakterizovala kľúčové momenty jesennej časti?
- Tých, samozrejme, bolo niekoľko. Spomeniem aspoň jeden, ktorý bol pre nás mimoriadne vzácny a e dôležitý. V stretnutí s Interom Bratislava sme prehrávali polčas o deväť gólov a nakoniec sme ho vyhrali tesne o gól. Prehrávať o deväť gólov, to už hovoríme o debakle a my sme za tridsať minút predviedli mimoriadny výkon. Ešte teraz mám zimomriavky na tele. Myslím, že na tento zápas tak skoro žiadna z dievčat len tak nezabudne. Sú to tie najkrajšie momenty, aké tréner môže zažiť. Dievčatá ukázali veľké hádzanárske srdiečko a túžbu po víťazstve.
Najväčšie pozitívne prekvapenie v družstve?
- Úspešná konfrontácia s družstvami, silný kolektív a výborne zvládnutý herný prejav mladých hráčok.
Chystáte nejaké zmeny v kabíne?
- Zmeny v družstve nastali už pred začiatkom súťaže a ja by som terajšie zloženie nechcela meniť . Naopak, potrebujem, aby sme sa čoraz viac zohrávali a vytvorili tak silný tím. Verím, že od nasledujúcej sezóny nám pribudne dlhšie zranená Natália Minárechová, ktorá sa už zapojila do tréningového procesu a bude posilou v ženskom družstve. Zranená je momentálne Diana Nosická, ale pevne verím, že sa k nám vráti. Udržať by sme si chceli hosťujúce hráčky z Bytče Tatianu Gajdošíkovú a sestry Záhumenské.
Medzi hádzanárky Trenčína patrí aj vaša dcéra. Máte na ňu vyššie nároky ako na iné hráčky?
- Vysoké nároky samozrejme mám, ale na všetky hráčky. Jedno dievča v tíme nič neznamená, najdôležitejší je kolektív. Snažím sa k dcére pristupovať profesionálne a rovnako ako ku všetkým hráčkam. Nehovorím, že vždy je to ľahké, ale to nie je len pre mňa.
Je situácia v klube postačujúca na to, aby ste mohli konkurovať družstvám vo WHIL?
- Zaujímam sa o najvyššiu ženskú súťaž, sledujem herný prejav družstiev, systém hry. Ak vstúpiť do WHIL, tak s kádrom, ktorý máme momentálne k dispozícii, hoci sú dievčatá veľmi mladé. Mám svoje ambície a ciele ako každý tréner a medzi ne patrí návrat trenčianskej hádzanej do najvyššej súťaže. Dovolím si tvrdiť, že by sme boli určite prínosom v tejto súťaži. Ale to samozrejme nezávisí len od nás.
Autor: Jakub Savara, mj
