KÁLNICA. Štyristostranová kniha Milana Stana Chvála krajiny by nemala chýbať v domácej knižnici žiadneho z milovníkov Slovenska.
Netradičný cestopis doplnil maliar a spisovateľ z Kálnice stovkami obrazov, grafík a kresieb, ktoré namaľoval počas potuliek Slovenskom. Knihou Chvála krajiny nadviazal na publikáciu Putovanie za obrazmi, v ktorej podobným spôsobom spracoval svoje cesty naprieč celou planétou.
Zmapoval celé Slovensko
Kálnická, Rajecká, Zázrivská, Strečnianska, Považská, Handlovská, ale aj Tatranská, Liptovská, Bratislavská i Devínska krajina a množstvo rázovitých obcí ožíva v texte a v pokojných obrazoch Milana Stana. Drevenice, kostoly, hrady, skalné masívy i pohoria, rieky i potoky vás v olejomaľbách presunú do miest, ktoré autor prešiel a zmapoval vo svojej najnovšej knihe.
„Námet knihy vo mne dozrieval niekoľko rokov, intenzívne som ju pripravoval posledné tri roky. Musel som obrazy roztriediť, vymyslieť usporiadanie knihy, aby mala svoju logiku,“ povedal Stano.
Stano napísal ďalšiu pútavú knihu Chvála krajiny.
Knihu rozdelil podľa oblastí, kde chodil najčastejšie maľovať. „Urobil som cestopis maliarskych potuliek. Toto topografické členenie knihy mi pripadalo najprirodzenejšie a najlogickejšie. Od Kálnickej krajiny, kde som sa narodil, po Považí k Žiline. Odtiaľ na všetky smery,“ pokračoval.
Z rodných končín sa cez Rajec, Kysuce, Oravu dostal až na Liptov, Spiš a Pieniny, odkiaľ putoval na východné Slovensko, aby sa vrátil do Bratislavy, kde v súčasnosti žije.
Všetky spomienky zachytil autor knihy v pútavom texte, ktorý oživujú jeho typické olejomaľby a kresby. Milan Stano rodnú vlasť miluje, jeho láska k domovine z diel priaznivo sála.
„Rád by som knihou vzdal hold svojej celoživotnej láske – krajine, ktorá je zmyslom mojej tvorby. Príroda ma očarúva, ale vzbudzuje vo mne aj hlboký rešpekt a pokoru.
Hľadám rôzne typy prírody a nachádzam ich neopakovateľné čaro,“ vyznal sa rodák z Kálnice. Na Stanových obrazoch nájdete aj už zabudnuté staré Slovensko a jeho ľudovú architektúru, chalupy, sedliacke dvory, mestské veduty, mlyny, ale aj priemyselnú krajinu a horské zátišia. „Slovenská krajina sa počas 40 rokov mojej výtvarnej tvorby veľmi zmenila, tak, ako sa zmenil aj náš život,“ potvrdil autor.
Z olejomalieb v knižke dýcha pokoj, harmónia, vyváženosť a krása slovenskej prírody, ktorú dotvára textovými zápiskami.
Stodola.Neexistujúce dedinské zátišia na obrazoch
Milan Stano zachytil na svojich obrazoch aj miesta a objekty, ktoré už dávno neexistujú. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia sa v Kálnici, no i v iných dedinách, prehnal civilizačný zlom. Roľníci a sedliaci sa už nezaoberali gazdovaním.
„Buď pracovali v družstvách, alebo zomreli. Už nikto neobnovoval maštale, lebo prestali chovať dobytok, ľudia sa prestali starať o vozy, náradie. Potomkovia gazdov strhávali staré tradičné domy a stavali novostavby,“ skonštatoval tvorca netradičného cestopisu. Chvála krajiny je tak zároveň zvláštnym archívom, v ktorom sa dajú nájsť dávno neexistujúce dedinské zátišia, domy a dvory. „Je mi za tým ľúto, ale s tým nič nenarobím. Ani ja nevyzerám ako za mladých čias,“ usmial sa Stano.
Autor na svojich cestovateľských potulkách prekrižoval celý svet i rodné Slovensko. Mnohé z obrazov však nestihol pod holým nebom dokončiť, zvíťazila nepriazeň počasia. „Niekedy sa počas maľovania rozpútala búrka a ja som musel rýchle zbaliť svoj maliarsky stojan s plátnom a skryť sa. Keď som maľoval Červený kláštor pri Dunajci, dva dni nepretržite pršalo.
Už som sa k tomuto námetu počas toho maliarskeho plenéru nevrátil,“ zaspomínal si. Nepriazeň počasia ho mnohokrát sužovala i na Orave a Kysuciach. Snehové vločky mu padali priamo na rozmaľované plátno i paletu.
„Farby som mal zanesené snehom, bol problém namaľovať správny odtieň. Niekedy som obraz dokončil večer v hotelovej izbe, kde som býval,“ pokračoval maliar, ktorý sa na slovenskej výtvarnej scéne presadil po prvýkrát už v roku 1966 svojimi kresbami, ilustráciami a karikatúrami.
Naháňal ho gazda s vidlami
Potulky Slovenskom neboli pre autora vždy len prechádzkou plnou pokoja a príjemných ľudí.
Nepríjemné spomienky má na obec Krasňany, ktorú zachytil na množstve kresieb a malieb. V jednom zo sedliackych dvorov na neho začal zúrivo štekať pes.
„Dúfal som, že sa neodtrhne z reťaze. Vtom sa z maštale vyrútil gazda so zahnojenými vidlami v rukách.
Nebezpečne sa blížil ku mne a kričal: Ale už sa aj prac z môjho dvora, lebo ťa prekolem týmito vidlami!,“ dodnes si spomína Milan Stano.
Zmierlivo sa prihovoril gazdovi a pokúsil sa mu vysvetliť, že jeho dvor chce navždy zachytiť na maliarske plátno. Reakcia gazdu bola nezvyčajná.
„Ja som si myslel, že to nejaký odkundes z úradu spisuje, že mi močovka zateká do studne. Tak to bolo pred rokom a ja som potom platil vysokú pokutu. No, však keď len kreslíte, to môžete,“ parafrázoval na záver gazdove slová obľúbený kálnický autor.
Gazdovský dvor.
