TRENČÍN. Spisovateľ Roman Kulich vydáva svoj druhý román s názvom Doktor Weiss. Kniha má mať podľa autora oproti jeho prvotine odvážnejšiu zápletku a má byť záhadnejšia. Napriek tomu, že spisovateľ je zo Žiliny, časť príbehu sa odohráva aj v okolí Trenčína. Jeho knihy majú odhaľovať predovšetkým temné stránky spoločnosti.
Kedy ste začali písať?
- Píšem asi od šiestich rokov, keď som si začal do zošita čmárať prvé príbehy o indiánoch či zlodejoch alebo vymyslených bubákoch.
Venujete sa len trileru?
- Nemám nejaký vyhranený žáner, ale je pravda, že ma láka všetko tajomné, svojsky strašidelné, takže to asi v príbehoch silne cítiť.
V čom je vaša najnovšia kniha iná v porovnaní s jej predchodkyňou?
- Toto je moja druhá kniha a od prvého románu sa líši hlavne zápletkou, dejom, ktorý je, myslím si, odvážnejší a mysterióznejší.
Celý príbeh balansuje na hrane možného a nemožného. Reality a tajomna. Prvá kniha bola zameraná viac kriminálne.
Podľa čoho ste vybrali tému knihy?
- Vznikla po prečítaní istého článku, ktorý referoval o tom, že v Ázii je celkom bežná vec, keď si ľudia platia za prežitie umelej smrti. Nejakým spôsobom sú k nej pomocou odborníka privedení a napokon zasa prebudení do reálneho života. Samozrejme, to všetko pod lekárskym dozorom.
Sú charaktery a zážitky vytvorené z fantázie, alebo ich čerpáte aj z reality?
- Istá časť zážitkov je prenesená aj z reality, no a tá ďalšia je úplným výtvorom mojej fantázie.
Čo sa týka charakterov postáv, vždy sú odpozorované z reality, ale pri tomto románe majú všetky z každého rožku trošku, takže sú vykonštruované z rôznych mojich postrehov a charakterov, ktoré som kdesi zachytil a aj osobne poznám.
Žiadna postava nie je nejakým zrkadlom konkrétne žijúcej osoby. Nikto sa nemusí obávať.
Ako ste sa dostali k tomu, že sa postavy ocitli v okolí Trenčína?
- Do Trenčína občas zavítam, chcel som, aby sa v ňom odohral jeden dejový zvrat, ale napokon som značnú časť príbehu sústredil do jednej chaty uprostred lesov, práve neďaleko mesta.
Prišlo to skôr počas písania knihy, hoci som bol v lese v blízkosti Trenčína len zo dvakrát. Ale myslím si, že pôsobí dostatočne príťažlivo a tajomne, takže som to mohol využiť.
V čom je pre vás výnimočný triler?
- Ako som už spomínal, píšem o tom, čo ma baví, takže, ak to spĺňa práve triler, môže byť. Ale nejako extra si žáner nevyberám. Možno si on vybral mňa.
Čo podľa vás nesmie chýbať kvalitnému trileru?
- Určite dávka napätia, plnokrvné postavy, ktoré zaujmú. Pravdaže, dobrý príbeh, umné rozhovory a na koniec nejaké to milé prekvapenie, ktoré každého posadí na zadok. Snažím sa o to, ale či to vychádza, to už posúdi čitateľ sám.
Koľko vám trvalo napísanie knihy?
- Písanie aj s korekciami trvalo niečo vyše polroka.
Tvorenie druhého románu bolo možno o čosi ťažšie, pretože som si musel mnoho vecí zisťovať a overovať.
Hlavne z medicínskeho hľadiska alebo fungovania ľudského organizmu ako takého.
Akým spôsobom ste sa dostali k písaniu?
- K písaniu som sa dostal práve čítaním, no a písaním sa zasa dostanete k čítaniu. To je celkom symbolický cyklus. Už ako mladý chalan som mal rád príbehy, veľmi rád som ich čítal, no a napokon som sa dostal k tomu, že som ich chcel aj sám tvoriť či prerozprávať.
Dá sa podľa vás na Slovensku písaním uživiť?
- Určite sa uživiť dá, ale to asi autor musí predávať štandardné množstvá výtlačkov a, samozrejme, vyvíjať neustále aktivitu, aby bol oňho záujem. Aby sa o ňom vedelo.
A aby som nezabudol, aj zaujímavo písať, nech to čitateľov baví. Ja som k takému cieľu ešte asi ďaleko, zatiaľ popri písaní tvrdo zaberám v rodinnej firme.
Akí sú vaši obľúbení autori, čo máte na nich najradšej?
- Obľúbení sú hlavne Michael Crichton, Robert -Bloch, Clive Barker alebo napríklad Boris Filan.
Najradšej mám na všetkých ich špecifické rozprávačské umenie. Každý má to svoje a každý je v ňom, podľa mňa, výborný.
Čo je podľa vás najdôležitejšia vlastnosť, ktorú by mal mať spisovateľ?
- Asi hlavne trpezlivosť a chuť pracovať. Aj keď sa nedarí, treba na sebe pracovať ďalej a ďalej. Nevzdávať to, byť trpezlivý. Keď človek poctivo maká, nejaké výsledky musia časom prísť, aj keď to sám nebude čakať.
Čo by čitateľov mohlo zaujať na vašej knihe?
- Mysteriózne príbehy s dávkou napätia, strachu, ale aj akčných sekvencií. Ak sa neboja pár kvapiek krvi a toho, že aj z najobyčajnejšieho človeka sa môže stať veľmi nebezpečná osoba.
Ak sú pripravení polemizovať nad temnými a tajuplnými stránkami spoločnosti, myslím, že by to mohli skúsiť.
