TRENČÍN. Sochár a klampiar Ivan Patúc dal prostredníctvom svojich originálnych sôch a reliéfov kovu zvláštnu noblesu. Jeho netradičné diela vznikajú vrstvením, prekrývaním a tvarovaním kovových plátov z bronzu, hliníka, mosadze i medi.
Originálne artefakty myjavského rodáka, v súčasnosti žijúceho v Bratislave, si v Galérii M. A. Bazovského môžete pozrieť do 31. januára.
Originálna tvorba nadchne každého
Autorove diela sú znamenitou prezentáciou objektovej a reliéfnej tvorby.
„Intenzívny dialóg s kovom a klampiarskymi technikami nadviazal v rodinnej klampiarskej dielni. Tu si odskúšal rôzne postupy pracovania s kovom – nitovanie, lemovanie, drážkovanie, ohýbanie, tepanie plechu medeného, mosadzného, železného aj bronzového,“ povedala Alena Hejlová, kurátorka výstavy.
Valcovaný plech dokázal premeniť do neopakovateľných výtvarných diel, v ktorých vychádza zo základného prírodného alebo figurálneho tvaru. V dielach sú zrejmé siluety figúr ľudí, zvierat, predmetov alebo ich fragmenty, odkazy na udalosti, históriu, príbehy odohrávajúce sa medzi realitou a podvedomím.
„Organické tvary jeho diel sa striedali alebo dopĺňali geometrickými schémami a ozvláštňovali magickým pôsobením svetla,“ pokračovala Hejlová.
Na techniku zapletania hliníkových pások do seba prišiel Patúc už počas vysokoškolského štúdia.
Jeho tvorbu ocenili na olympiáde v Pekingu
Vypletaciu premiéru z kovových plátov predstavuje socha Večnosť – múmia. Výstave dominujúci Lemurián, ale aj diela Bojovník, Bojovníčka, Hra na slepú babu, Wrestling, Bozk, Špirála smrti, Sarkofág, či Relax sú nenapodobiteľné výtvarné skvosty.
„Technika práce použitá na múmii sprevádza autora doposiaľ a charakterizuje jeho štýl. Tenkostenné pásky sa snaží umelec spájať zváraním, lepením, pribíjaním na ďalší materiál,“ pokračovala Hejlová.
Patúcove diela získali veľký ohlas aj za hranicami Slovenska. Za reliéf znázorňujúci dvoch zápasníkov získal od odbornej poroty počas letných olympijských hier v Pekingu v roku 2008 prvé miesto.
„Zložito premyslená a namáhavo vystavaná konštrukcia diela vznikajúca v sústredenom úsilí o dôsledné rešpektovanie tvarov definovaných prírodou či anatómiou, sa v závere práce podriaďuje silno emotívnemu zásahu uvoľnených ťahov,“ dodala Hejlová.
Vznik sochy trvá aj niekoľko rokov
Reliéfna tvorba prepojená s obrovskou fantáziou autora ponúka návštevníkom výstavy pohľad na chladný kov oživený do horúcej organickej podoby.
„Všetko si to musím najskôr decentne namodelovať, vrstvím podklady a potom vrstvy dotváram plechom.
Materiál je pružný, každý jeden kúsok treba zvlášť naťahovať. Veľký dôraz dávam aj na osvetlenie sôch, ktoré svetlo odrážajú,“ povedal Ivan Patúc, ktorý už v roku 1996 získal v anglickom Newcastle cenu UNESCO.
Pri tvorbe využíva množstvo farebných kovov – bronz, meď, hliník, mosadz. Trojrozmerná socha vzniká najskôr v podobe kresby na papieri. „Kresbu potom zväčšujem a začínam vidieť, aký priestor bude každé dielo potrebovať,“ pokračoval sochár.
Na vznik nádhernej sochy s dvoma postavami s názvom Lemurián, v ktorej muž odovzdáva žene pozitívnu energiu, ho inšpirovala kniha Lemuriánska energia.
„Niektoré sochy vznikali tri až päť rokov, iné sa mi podarilo realizovať za tri mesiace,“ skonštatoval na záver umelec.
