NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Zaujímavú tradíciu založili začiatkom decembra takmer dve desiatky obyvateľov novomestského regiónu. Mosty by podľa nich nemali spájať iba protiľahlé brehy riek, ale predovšetkým ľudí žijúcich na oboch stranách.
A preto si nadšenci histórie z Rakoľúb, Kočoviec, Beckovskej Viesky, Nového Mesta nad Váhom i ďalších miest dohodli stretnutie na moste ponad Váh. Prvý most tam postavili už pred vyše sto rokmi.
Kompa cez Váh nestačila
Spojenie Beckovčanov s Novým Mestom nad Váhom bolo problémom ešte na sklonku 19. storočia. Mnešická kompa nestačila a často bola vyradená z prevádzky. „V zime bol prevoz na druhú stranu znemožnený.
Ak rieka dobre zamrzla, dalo sa prejsť na druhú stranu po ľade. Iba málokto si však trúfal na ľad aj s povozom. Mnoho Beckovčanov chodilo cez Váh pešo po ľade riskujúc vlastný život,“ uviedol historik Jozef Karlík. V januári i vo februári 1895 boli kompy vyradené z prevádzky.
Pred postavením prvého mostu používali ľudia kompu. (zdroj: Archív Jozefa Karlíka)Najbližšie fungovala až medzi Hôrkou a Mošovcami-dnešnými Považanmi. Aj na začiatku 20. storočia zostávalo spojenie s druhým brehom Váhu na úrovni stredoveku. „Napríklad od 18. decembra 1906 až do 17. marca 1907 kompa vôbec nepremávala. No práve v tom istom roku zásluhou beckovského statkára a penzionovaného tabulárneho sudcu Júliusa Dualského bolo rozhodnuté, že sa konečne postaví pevný železný most cez Váh. Pomohli aj dobré konexie Dualského, ktoré mal na župnom úrade,“ pokračoval Karlík.
Priaznivci novomestských dejín si tak počas stretnutia pripomenuli históriu mostov vedúcich ponad Váh v smere do Nového Mesta nad Váhom. V ich rukách sa na stretnutí objavili vzácne historické fotografie, mapujúce architektúru niekoľkých mostov, ktoré tu boli postupne vybudované. „Prvý historický most ponad Váh spájajúci Rakoľuby s Novým Mestom bol postavený v roku 1913 a slávnostne otvorený 19. júna v tom istom roku.
Bola to bežná oceľová prútová oblúková konštrukcia spájaná nitmi. Vydržal až do konca druhej svetovej vojny, kedy ho ustupujúce nemecké vojská vyhodili do vzduchu.
Podmínovali vlastne len kamenné piliere, ale po ich zničení sa aj oceľové časti zrútili do Váhu,“ uviedol Ján Hubinský, jeden zo spoluorganizátorov nezvyčajného stretnutia.
Náhradný most bol vybudovaný hneď po vojne za pomoci sovietskych vojsk. Podobne aj cesta „betónka“, až po križovatku v Rakoľuboch. Konštrukcia bola veľmi podobná tej predchádzajúcej – nitované oceľové pásy a tri oblúky.
Prvý most cez Váh postavili v roku 1913. (zdroj: Archív Jozefa Karlíka)Most posvätil farár
Župný inžinier vymeral pred stavbou prvého mosta v roku 1913 polohu mostného telesa a navrhol dve varianty.
„Podľa jednej mal byť most postavený na mieste beckovského prievozu. Druhý návrh ho staval južnejšie, medzi Viesku a Rakoľuby, teda tam, kde jestvuje aj dnes. S výstavbou mosta sa napokon začalo až v roku 1911, pretože jeho stavba sa niekoľko rokov odkladala,“ vysvetlil zakladateľ netradičného stretnutia Jozef Karlík. Na slávnosti 19. júna 1913 posvätil most trenčiansky mestský farár a opát Rudolf Klíž. Asistoval mu beckovský katolícky kňaz Ján Hevera.
Na slávnosti nechýbal ani trenčiansky župan Július Szalavszky a podžupan Štefan Rudnay. Pred postavením mosta dorazili do Beckova aj najnovšie výdobytky modernej techniky. V roku 1907 sem zaviedli telefónnu linku a na pošte bola k dispozícii verejná telefónna hovorňa.
Náhradný most, ktorý bol po vojne vybudovaný s pomocou sovietskych vojsk, pretrval necelé dve desaťročia. Katastrofálna povodeň v roku 1958 nahlodala pilóty zapustené na dne Váhu a nasledujúca veľká voda o dva roky neskôr dielo skazy dokončila.
„Most síce zostal stáť, ale hrozilo, že pri najbližšom zvýšenom prietoku povolí. Preto bol aj tento most strhnutý a začal sa stavať nový. Prvýkrát v Československu bola použitá technológia kontinuálnej betonáže. Hlavným stavbyvedúcim bol Rus,“ pokračoval Hubinský.
Stavbyvedúci sa pre chybu obesil
Most bol stavaný postupne z oboch brehov rieky. Pravdepodobne z príčin novej a neveľmi overenej technológie každá z jeho častí smerovala výškovo rozdielne.
„Keď sa to zistilo, bolo už neskoro a hotová mostovka vyzerala, akoby ju robil nejaký učeň pod vplyvom istých látok: hrb a hneď jama. Hlavný stavbyvedúci sa s tým nevedel zmieriť a ukončil svoj život dobrovoľne pomocou povrazu a slučky,“ povedal Ján Hubinský.
Tento nepresne vybudovaný most, napriek svojmu vzhľadu a tragédii s ním spojenej, vydržal až do roku 1995. V tom roku bol postavený nový železobetónový monolit.
A ten, rovný, estetický a spoľahlivý, slúži dodnes. Účastníci prvého „Mostového stretnutia“ si zaspomínali aj na niektoré detaily zo svojho života spojené s históriou mostov postavených nad Váhom.
„Keď boli záplavy v období rokov 1963-1965 a na jar sa topil sneh, bol most málo stabilný. Autobus priviezol ľudí k mostu, tu vystúpili a prešli po moste pešo. Na druhej strane mosta čakal ďalší autobus a viezol ľudí ďalej. Keď v roku 1965 podmylo most, chodilo sa na druhú stranu cez Trenčín alebo Piešťany,“ zaspomínala si Anna Tupá z Kočoviec.
Most postavili v roku 1913. (zdroj: Archív Jozefa Karlíka)
