Adam Arnold, 3. G/V
Keď sme sa spoznali bolo to krásne
že som sa zaľúbil bolo mi jasné
si svetlom mojich očí
tvoja krása je ako číra obloha
si srdcom môjho života
no ak ma odmietneš srdce mi praskne
a nádej na lásku naveky zhasne
vždy zostaneš v srdci mojom
ako tieň za tvojím zbohom
Valéria Farkašovská, 3. G/V
Bláznivý si , ty muž,
čo v mojom srdci spíš.
Vtedy to bola báseň,
dnes je to len krik.
Nepoviem už viac nič,
ostaň tam, navždy spi.
Nepovedz, že som zastala,
ostala som, kde som mala.
Si ten muž, čo má z môjho lona hadie hniezdo,
ty nemáš viac právo volať moje meno!
Prišiel si s plačom,
odchádzaš s úsmevom?
Hyena si, hyenou budeš,
vravím ti naposledy, so mnou neostaneš.
Bolí to viem,
ale kde bol plač,
v to ráno, keď si klamal zas?
Enrico Burik, 3. G/V
Stretol som jedno dievča, volalo sa Baška,
ale to je jedno, moja milovaná bola Saška.
Telo bohyne, krásne oči, zadoček z mäska,
čo si pozerávaš na letákoch z Tesca.
Duchom silná žena, pre mňa veľmi cenná,
vždy verná, sčasti pevná, celá pre mňa.
Sarah Camilla Pekarčíková, 3. G/V
Môj názor znie
hovoria mi, že láska príde
ale nemá nohy
tvrdia mi, že ju raz zažijem
podľa mňa nemám vlohy
pritískam pery na tie jeho no necítim nič
po chvíli dorazí hlúpych myšlienok bič
nohy pobrali by sa na útek
oči bolí pohľad
srdce zíva prázdnotou
myseľ berie ho jak podraz
nakoniec sa plazím s odretými kolenami
láska je len povesť čo sa šíri medzi nami
Na hladine
slepota, tma nekonečná halili ma
beznádej a smútok čo konca nemá
premôžem sa pomaly vstanem
slepo, hlucho nespoliehajúc sa na vnem
neviem , ktorým smerom je byť správnym
akým spôsobom pokoj si spravím
zostanem čupieť v tej tme hlbokej
dúfam, dúfam v nejaký dej
zrazu nastane úplné ticho
čosi sa blíži! Zazrieť tam mihot
vystrie si ruku a podá mi dlaň
omámená opätujem nemý pohľad naň
búrka sa diali do ďalekého ďaleka
vychádza slnko! sťa by to bolo! Odveká
radosť prichádza ruka v ruke s ním
s tým mojím spasením vysnívaným
rozhliadnem sa novým zrakom
rozlúčim s posledným mrakom
uvedomím si, že nič viac nepotrebujem
a preto ti chcem povedať ... ďakujem !
Natália Drevenáková 3. O/S
Spi
unesená do hlúposti
vtrhni
už je neskoro
čakaj
noc sa kráti
deň ti prehĺbi rany
Autor: Študenti SUŠ v Trenčíne