TRENČÍN. Magické obrazy Nikolaja Feďkoviča sú plné rozmanitých postáv a príbehov. Tajomné dámy v klobúkoch, plavci v neznámych azúrových vodách, hráči póla alebo potápajúci sa Titanic pripomínajú časy aristokracie a noblesy. V jeho mysterióznom svete nechýba tajomstvo a prekvapenie.
Nikolaj Feďkovič používa staromajstrovský spôsob maľby kladením vrstiev lazúrových farieb na drevenú dosku alebo plátno s polokriedovou úpravou. Jeho unikátna tvorba predstavuje prvky snového realizmu a magických predstáv.
Staromajstrovská škola vás určite nesprevádza od vašich výtvarných začiatkov. Aké boli?
- Kresliť a maľovať som začínal ako sedemročný chlapec. Moja mama bola maliarka a keď nebola doma, tak som si potajomky bral jej farby a maľoval. Potom na to prišla, a tak ma radšej dala do súkromnej školy v Michalovciach. Tam som prešiel drilom – kresba tužkou, uhlíkom, akvarel, tempera, kvaš.
Aké boli vaše ďalšie študijné cesty?
- Z ôsmej triedy som odišiel na prijímacie skúšky do Bratislavy. Nemal som dobrý pôvod, tak ma neprijali. Neprijali ma v Bratislave ani ďalší rok, tak som sa prihlásil na Strednú školu umeleckých remesiel v Brne, kde ma vzali. Zoznámil som sa s prácou s drevom, kovmi i sklom. Duch tejto školy vo mne ožil aj na vysokej škole. V roku 1972 som absolvoval štúdium na oddelení užitej maĺby Vysokej školy umelecko-priemyslovej v Prahe.
V Brne vás učil aj významný architekt Josef Adolf Šálek.
- Bol to skvelý architekt. Keď vypísali súťaž o stavbu budovy opery v Sydney, získal tam so svojim klasickým návrhom druhé miesto. Napokon vyhralo dielo dánskeho architekta Jørna Utzona, ktoré je dnes známe po celom svete. Šálkovi ale v Československu nedovolili robiť veľkú kariéru, učil teda na strednej škole a pripravoval divadelné scény po celej republike.
Kedy začali vaše prvé kontakty so staromajstrovskou školou?
- Zo začiatku som robil divadelnú scénografiu. Stretol som sa potom s veľmi zaujímavým a fantastickým zátiším na holandský spôsob. Bol to úžasne namaľovaný surrealistický obraz s bábikou pod elektrickým prúdom. Ten obraz ma dojal. Inšpirovala ma holandská žánrová maľba 17. storočia, gotická tabuľová maľba, Lipská škoa s magickým realizmom Wernera Tübkeho a ruskými autormi miniatúr.
V Prahe ste po ukončení štúdií ostali žiť niekoľko rokov.
- Tvoril som tam štyri roky. Ale pre umelca sa tam už nedalo existovať, Praha bola vtedy veľmi prestarnutá. Priemer obyvateľstva bol 65 rokov a starí ľudia obrazy už nekupujú. Žil som na Vyšehrade, kde aj vznikali niektoré témy. Aj vystavený obraz plavcov vznikol v Prahe-Podolí.
Vo vašej tvorbe sú zachytené aj mnohé architektonické prvky, budovy, objekty. Sú to vaše fantázie alebo aj reálne existujúce priestory?
- Je to najmä fantázia, niektoré prvky sú pomiešané. Nejde o fotografickú pravdu, ale môj duševný pocit a odraz, ktorý prechádza mojim vnútrom a potom ho vníma divák. Záleží už na ňom, ako obraz príjme.
Veľkoformátový obraz Platanové mesto s množstvom námetov očarí v Galérii Bazovského určite každého.
- Platany ma zaujali. U nás takmer vôbec nerastú, je to veľmi chúlostivý strom. Niekoľko z nich som objavil aj v Košiciach a počas práce v Maďarsku. Našiel som aj veľmi staré platany „zošité“ železom, pri synagóge som našiel dvanásť týchto stromov mladšieho veku, možno päťdesiatročných. Sú to nádherné stromy.
Vaše obrazy sú unikátne aj po technologickej stránke ich vzniku nanášaním vrstiev. Skúmali ste aj diela starých majstrov z tohto pohľadu?
- Staré techniky študujem celý život. V Nemecku som ich aj učil. Na Slovensku som založil reštaurátorskú školu. My sme v rozmedzí rokov 1979-1980 mali málo reštaurátorov, tak prišla taká požiadavka, na jej založenie. Nemali sme reštaurátorov, ktorí by konzervovali obrazy a zachraňovali pamiatky. Jej absolventi nachádzali uplatnenie po celom východnom Slovensku. Niektorí pracujú v Levoči, reštaurátori odišli ale aj do Prahy.
Určite máte aj konkrétne skúsenosti so záchranou takýchto staromajstrovských diel.
- V arcibiskupskom paláci som videl na kope zvozy. Boli to na kope nahádzané obrazy so zničenými a poprerážanými rámami i rozbitými plátnami z rekvírovaných kostolov a cirkevných úradov. Bolo ich treba zachraňovať. Mňa to ohromne nadchlo a tu som mal možnosť staré techniky študovať a odskúšať.
Prečo sú diela starých majstrov stále také očarujúce?
- Keď sa pozriete na Rembrandtov obraz, osloví vás úplne suverénne to médium maľby. On ten obraz hĺadil, on sa s ním maznal. On tam farbu nenahadzoval´, ale nanášal po vrstvách, leštil ju, používal živice a vosky. Preto sú tie obrazy také žiarivé. Aj v pološere vidíte vyskakujúcu oranžovú i žltú farbu. Dnes na to nikto nemá čas.
Vy sa ale so svojimi obrazmi hráte tiež veľmi dlho.
- Niektoré z v Trenčíne vystavených obrazov som maľoval aj vyše trištvrte roka. Iné dielo, keď som maľoval v Maďarsku, som namaľoval za tri týždne. Tam som ale nerobil nič iné. Jedlo mi nosili doslova na stôl, varili mi, mal som tam posteľ, bol som stále v ateliéri. Von som vyšiel iba na prechádzku. Čakal som, že sa zobudím a budem v obraze pokračovať, veľmi som sa tešil na každé nové ráno. Jednoduchšie veci som robil aj v noci, nevedel som bez práce vydržať.
Unikátnu tvorbu košického maliara Nikolaja Feďkoviča môžu návštevníci Galérie M. A. Bazovského obdivovať až do konca januára počas jeho výstavy Tour.
VIZITKA:
Nikolaj Feďkovič sa narodil 14. mája 1945 v Užhorode. Už v čase jeho tvorivého pobytu v Prahe a v Košiciach patril k pozoruhodným osobnostiam súčasnej maliarskej scény na Slovensku. Od roku 1998 žil a tvoril dvadsať rokov v Nemecku a vyučoval na Rein-Sieg Kunst Akademie v Henneffe pri Bonne. Venuje sa predovšetkým olejomaľbe v staromajstrovskom štýle, s prvkami humornej bizarnosti, poetickej imaginácie a snovosti, ale aj kaligrafii a tvorbe objektov.
Maliar Nikolaj Feďkovič. (zdroj: MARTIN ŠIMOVEC)
