Pavol Benc (1936 – 2012) vstúpil do siene slávy in memoriam. Na rodáka z Jelšoviec upozornili trénera TTS Trenčín Antona Bullu počas vojenčiny v Dukle Tábor. Zakrátko sa stal pilierom mužstva, ktoré vybojovalo historickú účasť v I. lige. Po zlúčení TTS a Odevy v lete 1960 nechýbal v prvom prípravnom zápase Jednoty Trenčín proti Spartaku Považská Bystrica, ani v premiérovom vystúpení v najvyššej súťaži proti Dukle Praha. Strelecký účet v československej lige si otvoril v sezóne 1960/61 proti Spartaku Praha Stalingrad (neskorší Bohemians). Na jej konci sa stal najlepším strelcom mužstva a s výnimkou nasledujúceho ročníka pravidelne figuroval medzi najlepšími ligovými zakončovateľmi.
Obávanému kanonierovi prischla v detstve prezývka Puskás. Súperovu obranu staval do pozoru rýchlosťou, chladnokrvnosťou, schopnosťou udrieť v zlomovom momente a všestrannosťou. Tréner Borhy si vraj neraz povzdychol: „Keby som mal dvoch Bencov, jedného by som nechal v útoku a druhý by spolupracoval s Hojsíkom ako stopér.“
Bencovo meno ostane navždy späté s honorom kráľa strelcov najvyššej československej súťaže. Gólovo explodoval v sezóne 1964/65, keď skóroval dvadsaťjedenkrát. Viac presných zásahov dokázali v jednom ročníku v povojnovej ére streliť len Josef Bican, Ladislav Hlaváček, Miroslav Wiecek, Adolf Scherer, Václav Daněk, Milan Luhový a Peter Dubovský.
Pavol Benc bol súčasťou športovo-poznávacích pútí Trenčanov po Blízkom východe, Škandinávii i Latinskej Amerike. V júni 1966 nastúpil v základnej jedenástke vo finále Stredoeurópskeho pohára proti AC Fiorentina (0:1), na jeseň 1967 sa tešil zo zisku titulu polovičného majstra. Kabínu Jednoty opustil počas ročníka 1968/69, keď zamieril do Žiliny.
Reprezentačný dres A mužstva si obliekol raz – v Budapešti proti Maďarsku v októbri 1964. Začiatkom roka 1965 sa spolu s Vojtechom Masným predstavil na turnaji Hexagonal v Santiagu de Chile, kde si pripísal štyri štarty. Na záver turnaja prispel gólom k víťazstvu 3:0 nad Racingom Buenos Aires. Sedem zápasov odohral aj za olympijský výber ČSSR.
Doktorove spomienky na Orient
K rozvoju trenčianskeho futbalu výrazne prispel aj lekár Jozef Piaček (86). V roku 1953 patril k spoluzakladateľom Telovýchovnej jednoty Slovan OÚNZ Trenčín. Vyše tridsať rokov poskytoval zdravotnú starostlivosť hráčom Jednoty a TTS Trenčín. Do historiografie vošli jeho autentické spomienky na turné na Blízkom východe z januára 1964. „Večer odchádzame z Bejrútu do ďalšieho úplne neznámeho štátu – Kuvajtu. Tu doteraz nebola od nás žiadna výprava. Pri výstupe z lietadla nás čakajú traja zástupcovia, tmaví Arabi, v kutňach dlhých až po zem, na hlave majú veľké biele turbany, na očiach tmavé okuliare. Privítanie bolo s arabskými obradmi, rukami na prsiach a úklonmi. Takto sme si ich predstavovali v rozprávkach, z ktorých vystúpili teraz v nočnej hodine, aby nám ukázali, že i v rozprávkach býva kus pravdy,“ priblížil cestovateľský zážitok výpravy Jednoty dlhoročný športový lekár.
Prvý kolektív v sieni slávy
Prvým kolektívom inaugurovaným do Siene slávy trenčianskeho futbalu sa stal AS Trenčín, ktorý v sezóne 2014/15 dosiahol historické double v podobe premiérového ligového majstrovského titulu i triumfu v Slovenskom pohári. Zverenci trénera Martina Ševelu získali v lete 2015 právo štartu v kvalifikačnej fáze prestížnej Ligy majstrov. „Ďakujem za ocenenie, ktoré sa nám podarilo získať, ako aj za možnosť mať podiel na týchto pohároch,“ povedal Ševela počas slávnostného uvedenia v priestoroch historickej kasárne Trenčianskeho hradu.
Autor: autor je zamestnancom Krajskej knižnice
