BRATISLAVA/NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Túžite byť pasažierom Titanicu aj 103 rokov po jeho potopení? Zažiť neskutočný komfort kajút prvej triedy, ale aj jednoduché zariadenie kajút 3. triedy či kajuty posádky môžete aj vy.
Hrať vám bude dobová hudba zo začiatku 20. storočia, pokiaľ ju neprehlušia zvuky strojovne či samotnej lode po náraze do ľadovca, ktoré vám naženú zimomriavky.
Do očí vám udrú obrovské bezpečnostné dvere, ktoré mali zabrániť prenikaniu vody do lode. Pri vašom mrazivom dotyku s reálnym ľadovcom, pri ktorom počuť zvuky lodných píšťal vám nabehne husia koža a predstavíte si pocity ľudí, ktoré zažili pri poslednej ceste svojho života.
Nepotopiteľný parník zničený už pri prvej plavbe
Púť nepotopiteľného zaoceánskeho parníka Titanic skončila už počas jeho prvej plavby v noci zo 14. na 15. apríla v roku 1912. Titanic vyplával na svoju prvú plavbu 10. apríla 1912 z anglického Southamptonu a cez francúzsky Cherbourg a írsky Queenstown smeroval do amerického New Yorku s 2201 ľuďmi na palube. 14. apríla 1912 o 23.40 sa Titanic zrazil s ľadovcom. 15. apríla o 2.20 klesol napokon ku dnu. V studenej noci zahynulo okolo 1500 cestujúcich a členov posádky.
Príčinou vysokého počtu obetí bol nedostatok záchranných člnov i zlá organizácia záchranárskych prác.
Katastrofický scenár zničenia lode, o ktorej chod sa staralo takmer 900 členov posádky, nik nečakal. Titanic sa stal smutnou legendou, hoci jeden z najslávnejších parníkov sveta bol označovaný za nepotopiteľný. Po vyše sto rokoch môžete zažiť stretnutie s Titanicom na vlastnej koži aj vy.
A zrazu máte v rukách lístok na poslednú plavbu vášho života. Boarding Pass R.M.S. Titanic. Ten môj znel na meno 32-ročného Michela Navratila z francúzskeho Nice a ubytovali ma v kajutách 2. triedy.
„Počas trvania rozvodového konania a bitky o rozdelenie majetku s jeho ženou vo francúzskom Nice, zobral Navratil svojich dvoch malých synov do Anglicka, kde im zarezervoval spoločnú cestu na lodi Titanic pod falošným menom Hoffman. Veril, že ak zoberie deti do Spojených štátov, tak ho bude jeho žena nasledovať a v New Yorku sa pokúsia o obnovenie ich rodiny,“ dozvedám sa z lístku 230080.
Vzácne artefakty z dna oceánu
Na lístku Michela Navratila sa nachádza aj ďalší zaujímavý údaj. „Počas pobytu na lodi nosil vo vrecku Navratil nabitý revolver pre prípad nepríjemností,“ uvádza sa.
A potom už spolu s ďalším návštevníkmi výstavy, ktorú do Bratislavy priviezlo 30 kamiónov, putujete nekonečnými priestormi, z ktorých na vás dýcha história. V jej samom závere sa na tabuliach dozviete, či ste patril k šťastlivcom, ktorých sa podarilo zachrániť. Mne nie, Michel Navrátil na Titanicu zahynul.
Obrovské ozubené koleso, nity, ale aj ozdobné svietidlá z kajút 1. triedy, mince i bankovky pasažierov, okuliare, kefy na vlasy i ručné zrkadlo, to všetko predstavuje na výstave spoločnosť RMS Titanic, ktorá má ako jediná práva na vylovené predmety z vraku Titanicu. Nechýba medzi nimi ani fľaška kolínskej vody, množstvo tanierov, riadu, ale aj holiaci strojček, fajka v štýle kukuričného klasu či veľký okenný ozdobný rám. Očarí vás aj pohľad na unikátne umývadlo s kohútikmi, porcelánové džbány i poháriky i pohľad do kajuty 1. triedy.
„Na Titanicu bolo viac než 750 cestujúcich prvej triedy. Všetky kajuty 1. triedy boli mimoriadne veľké a boli výstavou jemných materiálov a majstrovstva, ktoré mohlo konkurovať najlepším svetovým hotelom. Súkromné kúpeľne s plnými vaňami a tečúcou teplou i studenou vodou boli štandardom,“ uvádzajú organizátori výstavy.
Cena lístka 1. triedy bola vtedajších 2500 dolárov (dnešných 57 200 dolárov), za dva najluxusnejšie apartmány zaplatili ich dočasní obyvatelia 4500 dolárov (dnešných 103 000 dolárov). Nechýbali tu turecké kúpele, telocvičňa či squashové ihrisko. Tie boli za poplatok.
Čajový podnos, pozlátenú olovenú mrežu, vešiak na odev i obrovský kávovar síce nahlodal zub času, ale fľaše od alkoholu, taniere na predjedlo i keramické obklady sú ako nové. Unikátnym predmetom je i plaketa s číslom 2, ktorou bola označená jedna z kajút.
„Kabíny aj lôžka boli na palube Titanicu jednotlivo očíslované. V prvej triede bolo číslovanie účtovnou formalitou, ktorá bránila cestujúcim, aby si náhodou nezarezervovali kajutu s príliš malým počtom lôžok. V tretej triede si často rovnakú kajutu zarezervovali navzájom cudzí ľudia.
Čísla lôžok sa vydávali preto, aby sa predišlo hádkam, kto bude spať na menej žiadaných horných lôžkach,“ informovali organizátori. Kajuty tretej triedy boli preplnené a veľmi jednoduché. Stropy boli pokryté spleťou potrubí a trámov a bolo v nich stále počuť hluk motorov a ich vibrácie.
Postele v tretej triede však na rozdiel od ostatných lodí, kde používali slamu, mali skutočné matrace. Návštevníci výstavy sa stretnú v expozícii aj s ďalšími unikátmi. Sú medzi nimi aj stovky riadov na gratinované jedlo, ktoré ako domino ležali uložené v piesku na dne oceánu. „Tieto dokonale zachované riady na gratinované jedlo sa našli v piesku.
Lavička i riad z dna oceánu
Skrinka, v ktorej sa uchovávali, ich počas potopenia ochránila. V priebehu času drevená skrinka zhnila a riad zostal úhľadne rozostavený v piesku. Taniere, vyrobené zo špeciálnej nehorľavej hliny, umožňovali kuchárom pripravovať jedlá pod spaľujúcou horúčavou a potom servírovať rovnaký riad na stôl,“ uviedli organizátori. Iba o pár metrov ďalej čaká na vás lodná siréna a fotografie, v akom stave bola nájdená na dne oceánu.
Chýbať nemôže ani konštrukcia lavičky, na ktorej sedávali pasažieri Titanicu.
„Lavičky boli umiestnené na horných palubách a umožňovali cestujúcim panoramatický pohľad na oceán pod nimi. Lavičky boli k palube pripevnené pomocou skrutiek, aby zabránili kotúľaniu, keď bola loď na rozbúrenom mori. Ich nožičky boli ozdobené hlavami delfínov,“ dodali vystavovatelia. Vrak Titanicu dnes leží 400 námorných míľ juhovýchodne od Newfoundlandu v hĺbke 3800 metrov. Predná a zadná časť sa oddelili a sú na dne oceánu od seba vzdialené 550 metrov. Vrak Titanicu objavil na dne oceánu v roku 1985 Američan Robert D. Ballard.
Zadnú časť lode objavil v omnoho horšom stave ako ostatné časti lode. Výskumu vraku Titanicu sa už niekoľko rokov venuje spoločnosť RMS Titanic. Z dna oceánu bolo zachránených už vyše 5500 artefaktov.
„Neuveriteľný tlak na mieste, kde leží vrak Titanicu si vyžaduje špeciálne morské ponorné telesá.
Steny týchto telies sú vyrobené z 30,5 centimetrov hrubého valeného titánu, aby vydržali obrovský tlak vody. Majú v priemere 2,13 metra,“ uvádzajú výskumníci z RMS Titanic.
Do tohto minipriestoru sa vmestí trojčlenná posádka, pilot, kopilot a pozorovateľ a cez hrubé plastové okno sledujú oceán. Potopenie k Titanicu trvá 12 až 15 hodín.
„Ponorné teleso klesá v úplnej tme a reflektory sa zapínajú až po dotyku s dnom oceánu,“ pokračujú. Predmety z Titanicu sa zbierajú pomocou robotických ramien ponorných telies.
„Automatizované ruky na konci ramien zbierajú pevné objekty a jemnejšie predmety sa nasávajú.
Zozbierané artefakty sa umiestnia do koša alebo do väčšej dopravnej klietky. Keď sa záchranná misia skončí, vynesie sa cenný náklad na hladinu, kde jeho príchod očakávajú konzervátori a správcovia zbierok,“ dodali výskumníci vraku Titanicu.
A na záver exkurzie potopeným Titanicom na vás čakajú slávne husle. Je to síce iba ich replika, ale čaro jej to určite neuberá.
Vydražené husle z Titanicu boli totiž 19. októbra 2013 predané za 900 000 libier. Husle z ružového dreva patrili huslistovi a kapelníkovi z Titanicu Wallace Hartleyovi, ktorý bol jednou zo stoviek obetí skazy slávneho parníku.
Podľa výpovedí svedkov hral Wallace Hartley na husle aj v momente, keď sa Titanic potápal.
Cena vydražených huslí je doteraz najvyššou za akýkoľvek predaný predmet z paluby Titanicu.
