TRENČIANSKE STANKOVCE. Hoci obec Trenčianske Stankovce v okrese Trenčín sa na mape Slovenska objavila iba pred necelým polstoročím, archeologické nálezy dokazujú, že toto územie bolo osídlené už v predhistorických dobách. Obec leží osem kilometrov od krajského mesta Trenčín v Trenčianskej kotline pod Považským Inovcom. Prírodnými skvostami ležiacimi v katastri obce sú Malostankovské vresovisko a Selecký potok.
Ako informoval starosta obce Martin Markech, súčasné Trenčianske Stankovce vznikli v roku 1972 zlúčením vtedajších samostatných obcí Malé Stankovce, Veľké Stankovce, Sedličná a Rozvadze. Najstaršou písomne doloženou časťou obce sú Rozvadze, ktoré sa prvýkrát spomínajú už v roku 1212. Prvá zmienka o Stankovciach pochádza z roku 1345. Pôvodne išlo o jednu dedinu, ktorá sa časom rozdelila na dve samostatné - Veľké a Malé Stankovce. Prvá písomná zmienka o Sedličnej je z roku 1403.
Hlavným zdrojom obživy bolo v minulosti poľnohospodárstvo, čo vyjadrujú aj obecné pečate. Na pečatidle Veľkých Stankoviec, datovanom v roku 1733, je snop obilia. Obyvatelia sa zamestnávali aj chovom poľnohospodárskych zvierat. Niektorí sa príležitostne venovali rybolovu. Až do druhej svetovej vojny a krátko po nej lovili obyvatelia ryby vo Váhu najmä v noci.
Ako sa uvádza v historických prameňoch, v roku 1877 boli v Rozvadzoch dvaja krčmári, v Malých Stankovciach jeden mlynár, traja krčmári, jeden kováč, vo Veľkých Stankovciach traja mlynári, dvaja krčmári a dvaja kováči, v Sedličnej jeden zámočník s učňom, jeden kováč a jeden stolár. Do podnikateľskej oblasti v druhej polovici 19. storočia patrili aj panské pálenice vo Veľkých Stankovciach a v Rozvadzoch a tehelne vo Veľkých Stankovciach, v 18. storočí bol vo Veľkých Stankovciach rozšírený obchod s drevom.
Dnes sú Trenčianske Stankovce modernou strediskovou obcou s kompletnou infraštruktúrou, školou, škôlkou, silným podnikateľským zázemím, obchodnou sieťou a zdravotným strediskom. Obec má okolo 3200 obyvateľov a ich počet každoročne rastie.
