Zažili ste úspešnú jeseň, keď Trenčín utvoril rekord v počte získaných bodov. Cítite to podobne, že je to najúspešnejšia polsezóna?
- Z tohto pohľadu je to pre mňa troška prekvapenie. Neviedol som si podrobnú štatistiku a o bodovom rekorde som sa dočítal z médií. Je to potešiteľné pre mňa aj klub, pretože sme dosiahli maximum. Na druhej strane musíme byť obozretní. Pred jarnou časťou máme dobrú východiskovú pozíciu. Pokiaľ chceme napĺňať naše ciele, musíme pracovať ako počas jesene a neuspokojiť sa.
V ktorých veciach sa vám podarilo kabínu posunúť dopredu?
- Určite po mentálnej stránke. Viackrát sme ukázali psychickú odolnosť. Tú potrebujeme najviac demonštrovať v zápasoch európskych pohárov. Veľké skúsenosti sme pobrali vo vonkajších zápasov, kde sme dokázali byť dominantní. V minulosti sme sa vonku nevedeli dostatočne presadiť. Herne áno, ale výsledkovo nie.
Sezónu ste začali dlhou sériou zápasov na ihriskách súperov. Mali ste pred jej začiatkom obavy, aby ju tím zvládol?
- Už od začiatku sme vedeli, do čoho ideme. Mali sme možnosť odohrať domáce zápasy v neďalekej Dubnici. Bolo našim rozhodnutím, že všetko odohráme vonku a v druhej časti jesene zas budeme hrať zväčša doma. Chalanov sme pripravovali na to, aby mali víťaznú mentalitu. A bolo jedno či hráme doma alebo vonku. Séria sa nám vydarila výsledkovo, hoci herne bol začiatok sezóny kostrbatý. Naše sebavedomie stúpalo. Na ihriskách súperov sme dostali iba dva góly v deviatich zápasoch, čo je skvelé číslo pre defenzívu.
Domácu sériu zápasov ste začali vysokou prehrou so Žilinou. Nebáli ste sa, aby strata bodov hráčov priveľmi nerozhodila?
- Samotný zápas bol dráma ako remeň. Skončil pre nás nešťastne. Nezvládli sme kľúčové momenty tak, ako by sme chceli. V zápase boli herné situácie, ktoré možno mohli byť posúdené inak. Snažil som sa na veci pozerať tak, aby sme sa z prehry poučili a ďalšie zápasy zvládli lepšie po emočnej stránke. Zápas nás posunul ďalej po emočnej stránke. Naučili sme sa udržať v sebe emócie, najmä tie negatívne. Každý sa chce hlavne radovať, ale dôležité je vedieť pracovať s negatívnymi dojmami. Nabádam hráčov, aby boli na podobné situácie pripravení, pretože nefutbalové okolnosti ovplyvniť nedokážeme.
Pri viac sledovaných zápasoch proti Bukurešti, Žiline alebo naposledy Trnave akoby tím nezvládol predzápasový tlak. Cítite, že potrebujete mužstvo posunúť vpred v tomto smere?
- Je to jedna z vecí, kde sa musíme zlepšovať všetci. Klub, tréneri aj hráči. Každý z nás chce zažívať podobné zápasy. Emócie, šteklenie v bruchu, nervozitu. Musíme sa s nimi naučiť pracovať. Určitý posun sme už urobili, je to však dlhodobý proces učenia. Vo futbale je najdôležitejšia hlava daného hráča, ako je na zápas pripravený, do akej miery si pripustí vážnosť situácie, aby mu nezväzovala nohy.
V Lige majstrov ste skončili v II. predkole na štíte Steauy Bukurešť. Hráči ukázali, že pri väčšom sebavedomí mohli postúpiť ďalej. Mal tento tím na to, aby hral skupinovú fázu niektorého z európskych pohárov?
- Liga majstrov je náročná súťaž. Stretli sme sa s majstrom Rumunska. Kvalita súperov je vyššia ako v Európskej lige. Prvý zápas so Steauou nás prefackal. Napokon sme boli iba kúsok od postupu. Hráči vyhodnotili, že môžeme hrať vyrovnanú partiu aj so súperom tohto rangu. Možno pri zhovievavejšom žrebe sme sa mohli posunúť ďalej a následne by sa nám otvorili možnosti skupinovej fázy až dvoch súťaží.
Kabína je zložená z hráčov rôznych národností a kultúr. Zdá sa, že ste ju zjednotilo. Podarilo sa udržať pozitívnu energiu z minulých sezón?
- Som zástanca uvoľnenej atmosféry, ale musí za tým niečo byť. Pokiaľ hráči v tréningu a mikrocykle urobia všetko ako treba, tak môže prísť k zvoľneniu, čo sa týka vnútra kabíny. K tomu patria rôzne žartíky a utužovanie partie, aby bol kolektív ešte silnejší. Máme tu hráčov z rôznych končín sveta. Nie je jednoduché nájsť si cestu ku každému. Snažíme sa, aby nás trénerov brali ako jedných z nich. Bavíme sa s nimi ako so seberovnými. Nechceme sa na nič hrať, pretože my sme tu preto, aby sa posúvali ďalej. A zároveň my sami sa chceme posunúť dopredu a rozvíjať sa. K tomu potrebujeme hráčov. Celé je to spojená nádoba. Chalani to pochopili a stotožnili sa s nami. Odmenou za to nám všetkým bolo double aj jesenný titul.
Okolo hráčov sa točí veľa agentov z rôznych končín Európy. Snažíte sa ich krotiť, aby nelietali hlavami v oblakoch?
- Musíme si položiť otázku, prečo ku nám skauti prídu? Pretože predvádzame atraktívny futbal. Snažia sa vybrať kreatívnych a charakterných hráčov. Občas ich musíme brzdiť a najmä v tréningovom procese ich usmerniť, aby sa vrátili na správnu cestu, po ktorej sa dostali tam, kde sú. Akonáhle si začnú veci zľahčovať, idú sami proti sebe. Agenti sa potom na nich prídu pozrieť, ale možno si vyberú niekoho úplne iného. Snažíme sa chalanov nabádať k tomu, aby po každom tréningu a zápase mali vnútorný pocit, že zo seba vydali všetko.
Najväčší rozruch bol okolo Matúša Bera. Je pripravený na odchod?
- Matúš sa vypracoval na dobrého hráča, ktorý je pripravený na veľký futbal. Je silný fyzicky aj charakterovo. Sedeli by mu agresívnejšie a behavé ligy. Možno Anglicko, Nemecko, prípadne dobrou medzizastávkou by bol škótsky Celtic. Prajem jemu aj ostatným hráčom, aby sa im obetovanie v prospech futbalu vrátilo v podobe prestupu.
Možno dnes povedať, že Trenčín si ide po ďalší titul?
- Môj osobný trénerský cieľ je zopakovať uplynulú sezónu. Takže méty máme iba tie najvyššie. Neviem, či môžeme byť úspešnejší, jedine vyšperkovať dlhodobú súťaž ziskom väčšieho počtu bodov. Čo sa týka trofejí, môžeme tú minulú iba vyrovnať. Sedembodový náskok nám však ešte nič nezaručuje. Máme dobrú východiskovú pozíciu, ale pred nami je veľa tvrdej práce s koncentráciou na každý detail. Pokiaľ nám trénerom niečo ujde, alebo by sme niečo podcenili, mohlo by sa nám to vypomstiť v podobe herného prejavu, prípadne výsledkovo. Pokiaľ chceme podobné faktory odbremeniť, potrebujeme pracovať ešte dôslednejšie a zodpovednejšie, aby sme boli v lete spokojní.
