TRENČÍN. Väčšina opýtaných študentov Trenčianskej univerzity v marci budúceho roku voliť ísť chce, do politického diania sa však aktívne nezapájajú. Podľa rektora univerzity u nich nezáujem a apatiu vyvolávajú kauzy politikov na Slovensku, ktoré neustále pribúdajú.
Ivan Vodička, ktorý pôsobil ako predseda Fóra akčnej mládeže v Trenčíne, si myslí, že mladým chýbajú hlavne morálne vzory a silné osobnosti, ku ktorým by mohli vzhliadať.
Chýba im vodca
Tretiačka Sabina, ktorá študuje verejnú správu, voliť ísť chce, ešte sa však nerozhodla pre konkrétnu stranu.
„Rozhodnem sa pravdepodobne podobne ako spolužiaci, podľa rozhovorov, ktoré o tom budeme viesť,“ povedala. Na škole podľa nej chýba človek, ktorý by inicioval nejaké radikálnejšie vyjadrenie názoru.
„Do protestu alebo niečoho podobného by som sa zapojila, myslím, že aj moji spolužiaci. Situácia v politike na Slovensku je naozaj zlá. Sama by som to však neiniciovala, myslím, že nám tu chýba niečo ako vodca, ktorý by stiahol so sebou aj ostatných študentov,“ dodala.
Sklamanie a nedôvera k opozícii
Podobne to vníma aj piatak Patrik, ktorý na univerzite študuje ľudské zdroje.
„Nie som si úplne istý, či pôjdem voliť. Viem, že nechcem voliť Fica, avšak neviem, koho by som si vybral z opozície. V niečom ma oslovil Procházka, no potom, ako naposledy dopadla vláda Ivety Radičovej, tomu už moc neverím,“ povedal Patrik.
Jeho rodičia sú vraj už takí znechutení, že voliť ani nepôjdu. Ísť verejne vyjadriť svoj názor protestom by bolo podľa neho zbytočné.
„Keďže viem, ako to na Slovensku chodí, bolo by zbytočné, aby som tam prišiel. Bol by som len ihlou v kope sena,“ dodal.
Ďalší študenti si stranu vyberú podľa názoru rodičov alebo volebného programu.
Na prejavovanie sa nie sú zvyknutí
Univerzitná koordinátorka Petra Rendková, ktorá študuje politológiu, si myslí, že študenti sa aktívne nevyjadrujú z viacerých dôvodov.
„Mám pocit, že študenti svoj názor vyjadria radšej na sociálnej sieti v nejakej skupine, ako keby mali ísť priamo do ulíc, majú pocit, že to stačí. Taktiež nezažili dobu, ktorá by ich donútila k tomu, aby sa aktivizovali,“ povedala.
„Veľa ľudí si to uvedomí až po škole, keď už je na to neskoro,“ dodala Rendková.
Politici ako synonymum kradnutia
Rektor Trenčianskej univerzity Jozef Habánik obviňuje z postoja študentov najmä súčasných politikov.
„Žiaľ, už len samotné označenie politik vnímajú študenti ako urážku. Ako čosi podradné, do čoho sa oplatí akurát tak kopnúť na Facebooku, niečo, čoho sa týkajú negatívne karikatúry a čo je priam synonymom kradnutia,“ povedal.
„Samotní politici a ich kauzy môžu za to, ako vôbec vnímajú mladí ľudia politiku a že rezignujú na politické dianie, na to, že sa dá čokoľvek zmeniť, že jedine oni z pozície voliča majú v demokratickom štáte moc meniť veci. Za predpokladu, že by namiesto ťukania do klávesnice prišli k urne,“ dodal Habánik.
Vyzdvihol však tiež niektoré výnimky.
„Našťastie, je tu aj mnoho mladých ľudí, ktorí si uvedomujú, že občan je zákazníkom štátu a iba on v konečnom dôsledku rozhoduje o správcoch svojich peňazí. Práve títo ľudia sú verejne aktívni.
U nás sú to študenti katedry politológie, ktorí organizujú pre mladých diskusie aj z pozadia fungovania politických strán, prieskumy verejnej mienky a ďalšie,“ dodal Habánik.
Podľa bývalého predsedu Fóra akčnej mládeže v Trenčíne Ivana Vodičku, ktorý v súčasnosti pracuje ako lektor v neziskovej organizácii Panshophia - Spoločnosť pre vedu a vzdelanie, sa mladí ľudia nezmenili, chyba je vraj v spoločnosti.
„Mladá generácia sa príliš od našej nelíši. Majú svoje sny, ciele, postoje, zmysel pre spravodlivosť i chuť tvoriť si vlastný názor a túžbu nájsť si svoje miesto.
Nedávame im však morálne vzory - silné osobnosti. Doma im hovoríme, že sa žije stále horšie a málo sa o
nich zaujímame.
Ako potom od nich môžeme chcieť, aby sa verejne, na úrovni, čestne a zodpovedne vyjadrovali k verejnému dianiu?“ uzavrel Vodička.
