NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Milovník vojnovej histórie a zberateľ militárií Ľuboš Tupý absolvoval po stopách 2. svetovej vojny tisícky kilometrov. Stalingrad, Ardeny, Normandia, egyptský Al Alamein, Pobaltie, Hitlerov bunker Wolfsschanze je iba malý výpočet tragických miest, v ktorých sa nadýchal vojnovej histórie.
Jeho posledné kroky viedli tentokrát do talianskeho Gran Sasso, kde Taliani v nedostupnom hoteli Campo Imperatore vo výške 2100 metrov nad morom skrývali od 28. augusta do 12. septembra v roku 1943 zosadeného a zajatého fašistického diktátora Benita Mussoliniho.
Prešiel po dráhe nemeckých klzákov
Fašistické Taliansko po vojnových neúspechoch v Grécku a pribúdajúcich neúspechoch spojeneckého Nemecka sa v roku 1943 rozhodlo „zmeniť“ stranu.
„Zosadili a zajali fašistického vodcu Mussoliniho, ktorého chceli živého odovzdať spojencom. Prevážali ho tajne na rozličné miesta až ho na konci augusta skryli v hoteli Campo Imperatore, ku ktorému sa dalo dostať iba lanovkou.
Celé údolie, hotel i lanovku obsadili talianski vojaci,“ vysvetľuje Tupý.
Práve nedostupný hotel, v ktorom bol Mussolini zajatý, sa Tupý rozhodol vyhľadať. Zaujímal ho stav hotela, kde napokon Mussoliniho oslobodili hitlerovskí vojaci.
„Hitler Mussolinimu sľúbil, že mu pomôže vždy, keď bude treba. Oslobodením Hitlera poveril dvojmetrového zjazveného Viedenčana Otta Skorzenyho. 12. septembra 1943 pristálo pri hoteli desať nemeckých klzákov s výsadkármi,“ pokračoval Tupý. Na základe dobových fotografií si dráhu, odkiaľ Mussolini odlietal, prešiel pešo Ľuboš napokon celú.
Lanovka k hotelu už nefunguje
Ľubošovi Tupému sa podarilo objaviť lanovku, ktorou k hotelu vyviezli Mussoliniho.
„Tá však už nefunguje. Našli sme značku Campo Imperatore 26 kilometrov. Nešlo mi do hlavy, ako sa autom môžeme dostať na tento obrovský kopec, ale riskli sme to. Nasledovala takmer tridsaťkilometrová cesta prostredím veľhôr, kde sme stretávali voľne pasúce sa kone a kravy,“ povedal Tupý. Jeho cesta napokon skončila priamo pred „Mussoliniho“ hotelom, ktorý je dnes ošarpaný. Chcel prespať v aute, ale teplota na bode mrazu ho od nepríjemnej noci odradila.
„Tak som to skúsil prespať priamo v hoteli. Nikde nikoho nebolo, napokon sa podarilo personál nájsť. Vypýtali odo mňa 45 eur a k tomu som dostal aj stravu s fľašou vína,“ hovorí.
V hoteli akoby zastal čas. Od 2. svetovej vojny sa tam nič nezmenilo. Žiaden luxus, ale zariadenia z čias vojny. V celom rozsiahlom objekte boli okrem Ľuboša a jeho parťáka Davida ubytované iba dve Nemky.
Lietadlo s Mussolinim sa takmer zrútilo
A tak sa okamžite mohol kochať priestormi, ktoré písali históriu 2. svetovej vojny.
„O bojovej morálke Talianov svedčil aj fakt, že hneď po oslobodení Mussoliniho Nemcami sa doslova strkali do všetkých záberov nemeckého fotoreportéra s úsmevom na tvári až ich Nemci museli odháňať,“ usmial sa Tupý.
Pri hoteli pristál kapitán Gerlach, ktorý mal odviezť Mussoliniho do Ríma a následne k Hitlerovi. Vtedy si Mussoliniho osloboditeľ Skorzeny chcel užiť svoju slávu a povedal, že poletí s nimi.
„Gerlach protestoval, lebo traja ľudia sa do preťaženého lietadla iba ťažko vošli. Museli vzlietnuť na krátkej a nerovnej dráhe (100 m), na ktorej Nemci odpratali všetky kamene. Dráha končila strmým spádom,“ pokračoval.
Skorzeny si však presadil svoje a záchranná akcia sa skončila takmer tragicky. Lietadlo po opustení dráhy padalo ako kameň k zemi. Iba v poslednej chvíli ho Gerlach dokázal zdvihnúť.
„Skorzeny odprevadil Mussoliniho až priamo k Hitlerovi do jeho bunkra a zožal tým značnú slávu a obdiv,“ skomentoval Tupý vojnovú históriu.
Starý hotel dodnes symbolizuje Mussoliniho takmer dvojtýždňové ukrývanie. „Najkrajšia a najväčšia izba v hoteli je práve tá, v ktorej bol deportovaný Benito Mussolini. Celá jednoducho zariadená izba s malými okienkami je v pôvodnom stave a nedá sa prenajať. V izbe je aj malá predsieň i dobovo zariadená kúpeľňa.
Ostal tu starý nábytok s pracovným stolom. Zachovaná je aj spálňa. Bola to cesta do minulosti,“ pokračoval Tupý. Po Mussolinim tu však nezostal jediný predmet. Do hotela ho totiž doviezli takmer bez batožiny.
„Mal iba veci, čo mal oblečené na sebe a so sebou malú koženú tašku. Preto tu nič po ňom nezostalo. Keď ho Nemci lietadlom odvážali, všetko si vzal so sebou,“ vysvetlil Tupý. Mussoliniho izba voľne nie je prístupná, nocľah v nej sa vybaviť nedá.
„My sme si však aspoň u čašníkov vybavili, aby sme sa dostali dnu na pár minút,“ usmial sa Ľuboš. Pamiatkami, knihami, pamätnými tabuľami a suvenírmi s obrazom Mussoliniho je hotel preplnený.
Zamestnanci hotela to berú ako skvelú reklamu.
Mussoliniho obesili a zavesili dolu hlavou
Osud Benita Mussoliniho skončil napokon napriek záchrane nemeckými spojencami z hotela Campo Imperatore tragicky. Mussolini v severnom Taliansku zriadil nemeckú bábkovú Taliansku socialistickú republiku.
27. apríla 1945 popoludní pri dedine Dongo Mussoliniho s vtedajšou partnerkou Clarettou Petacci chytili talianski partizáni. O deň neskôr oboch popravili. 29. apríla 1945 ich telá zavesili dolu hlavami a vystavili ich vyčíňaniu davu.
„U domácich sú na Benita Mussoliniho doteraz rozporuplné názory. Na konci vojny ho síce zlynčovali, ale časť ľudí ho po vojne opäť obdivovala a obdivuje. Napriek všetkému je tam vo veľkej vážnosti.
Mussoliniho vnučka Alessandra je roky politicky činná aj v talianskom parlamente, do parlamentu mierila aj ďalšia Mussoliniho vnučka Edda Negriová,“ dodal Tupý.