TRENČÍN. Desiatky veľkoplošných čiernobielych fotografií vystavuje svetovo uznávaný fotograf Rudo Prekop v trenčianskej Galérii M. A. Bazovského.
Rodák z Košíc žije už niekoľko desaťročí v Prahe a osobitosťou svojej tvorby a originalitou fotografického videnia si získal popredné postavenie na slovenskej i českej umeleckej scéne.
Sústredil sa na zničené a nepotrebné veci
Charakteristickým prvkom fotografií Ruda Prekopa je symbolika zátiší. Fotografickú kompozíciu dlhodobo pripravuje niekoľko týždňov i mesiacov a až potom začína exponovať. Svoje mikrosvety zostavuje z nájdených a nepoužívaných predmetov.
„Na fotografiách Ruda Prekopa sa začiatkom 90. rokov prestali objavovať ľudia. Sústredil sa na veci, ktoré boli zabudnuté, zničené a odhodené a neslúžili už svojmu účelu.
Prekop ich zbiera, ukladá, triedi a spájaním napohľad nespojiteľného im vo svojich záberoch vdychuje nový život. Nové znamenie, symbol a príbeh,“ povedala Ela Porubänová, kurátorka výstavy.
Tak vznikol cyklus zátiší, ktoré sa stali náplňou aktuálnej výstavy. Prekop tvorí systematicky rozčlenené zátišia už 25 rokov a postupne ich rozširuje o ďalšie fotografie. Vo fotografických cykloch vytvoril paralelné svety, v ktorých sa cíti bezpečne a spokojne.
Výstava je originálna
Na svojich fotografiách predstavuje Prekop aj Pomníky Radosti, Smútku, Života, Smrti i Ticha. „Mám rád spájanie zdanlivo protichodných vecí do jedného harmonického celku. Cyklus Zátiší som začal fotiť v roku 1990 a fotím ich s malými prestávkami dodnes. Taký prierez zátiší, ako predstavujem v Trenčíne, som ešte nevystavoval. Každá výstava je vždy originálna a nezameniteľná,“ povedal Prekop.
V 80. rokoch sa venoval najmä figurálnej fotografii. Po páde režimu s inscenovanou fotografiou ľudí doslova uťal.
„Preradil som do kompozícií z odhodených vecí, ktoré recyklujem do iného vizuálneho života. Zátišia som fotil už dlho a nikto netušil, že ich robím. Nemám rád, keď niekto párkrát zatlačí spúšť a okamžite fotky vystavuje,“ pokračoval Prekop.
Svoje Zátišia predstavil po prvýkrát priaznivcom fotografie až po desiatich rokoch. V cykle Pomníky zachytil až sto rôznorodých a protichodných záberov. Vznik kompozícií na fotografiách Ruda Prekopa trvá veľmi dlhý čas.
„Fotím na film, z vyvolaných fotografií neskôr vyberám najlepšie zábery. Digitálne technológie nepoužívam, tie by atmosféru úplne zabili. Najlepšie fotografie potom zvečním na veľkoplošnom formáte 125 x 110 centimetrov.
Na každú kompozíciu vyfotím vždy jeden až dva filmy,“ pokračoval autor. Na fotografiách využil aj na smetisku vyhodenú stavebnicu Merkur, zničené diskety, rôzne nefunkčné súčiastky, malé sošky a ďalší nájdený odpad. Autor nainštalované kompozície po nafotení snímok rozloží a neuchováva. „Stretnutie rôznorodých objektov sa udeje iba kvôli stlačeniu spúšte.
Potom kompozícia zmizne a ďalej neexistuje,“ potvrdil pedagóg na Katedre fotografie FAMU v Prahe, kde od roku 2002 pôsobí ako vedúci ateliéru Studiové a experimentálné fotografie.
Jednu z jeho výstav zapečatilo ŠTB
Pred rokom 1989 tvorba Ruda Prekopa patrila do sfér undergroundu. „Najväčšie problémy som zažil už na umeleckej priemyslovke v Košiciach.
Príslušníci ŠTB nám zapečatili jednu výstavu už po 24 hodinách. Nasledovali výsluchy i podmienečné vylúčenie zo školy. Tam to bolo tvrdé,“ zaspomínal si Prekop.
Po odchode do Prahy zažil koncom 80. rokov už diametrálne odlišnú atmosféru. Hudba, koncerty, divadlá, výstavy sa začínali socialistickému vedeniu štátu postupne vymykať spod kontroly. „Boľševik to už vtedy nedokázal všetko skontrolovať.
Občas ešte nejaké veci zvesili, ale už všetko nezvládali sledovať,“ dodal Prekop.
Výstava v Galérii M. A. Bazovského potrvá do 13. decembra.
