Článok pokračuje pod video reklamou
TRENČÍN. Nezameniteľnú sochársku i kresliarsku tvorbu absolventa Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave Igora Mosného môžu návštevníci Galérie M. A. Bazovského obdivovať až do 13. decembra.
Rodák z Trenčianskych Teplíc prezentuje v galérii prierez diel svojej širokospektrálnej sochárskej výpovede z kameňa, kovu, dreva a najnovšie aj terakoty. Sochy dopĺňajú na stenách podmanivé kresby tušom.
Tvorba plná tajomstiev
Mytologické sochárske námety z bronzu, obdiv ženskej kráse v rôznych podobách z kovu, dreva i kameňa, ale aj pomocou kovových pások umlčané hlasy a zaslepené oči na hlavách z dreva ponúkajú priaznivcom výtvarného umenia cestu do sochárskej fantázie Igora Mosného.
„Po vystavených bronzových Schodoch mocných sa dá vstúpiť do raja, no i prepadnúť do pekla. Mosného sochárske vyznania sú tajuplné,“ povedala kurátorka výstavy Danica Lovišková.
V Mosného aktuálnych kresbách nájdu návštevníci výstavy zasa tajomné ženské i mužské tváre, hlavy i postavy, ktoré autor vytvoril jemnými tušovými líniami a čiarami. Mosného sochárske ruky milujú kameň, kov i drevo.
Jeho tvorba má mnohé podoby. Trojrozmerné sochy pre exteriér a interiér, komorné diela, kresby, ale aj pamätné tabule a plakety. „Otec bol stolár a ja som si už ako deväťročný v jeho dielni stružlikal pušky. Už vtedy som mal cit pre materiál. V Bratislave som dostal klasickú sochársku školu u profesorov Snopeka, Pribiša i Kulicha.
Po ukončení vysokej školy som po roku 1985 začal pracovať najmä s drevom. Malo to tú výhodu, že keď som niečo pokazil, mal som čím zakúriť,“ zasmial sa Mosný.
Neskôr sa zamiloval aj do kameňa, ocele a bronzu. Na chuť dodnes neprišiel moderným plastom, ktoré používa iba ako pomocný materiál.
„Drevo má genetickú pamäť, lebo rástlo. Drevo z brestu reaguje inak ako drevo z dubu. Drevo, kameň a kov sú neporovnateľne rôzne materiály. Vždy ma ale fascinovalo ich spájanie, je to napätie,“ vyznal sa Mosný.
Napriek použitým chladným materiálom vyžarujú sochy z rúka Igora Mosného cit a jemnosť.
„Sochárskemu materiálu treba vdýchnuť dušu. To je na práci nádherné, keď v rukách sochára ožíva materiál,“ pokračoval Mosný. Mnohé z hrdzavých doplnkov našiel v odpade, kovošrote, iné v starej rodinnej usadlosti. Keď kupoval v kovošrote materiál, ktorí tam dovliekli Rómovia, zamestnankyňa sa na neho pozerala s údivom.
Materiál aj z kovošrotu
„Niektoré veci, ktoré som v dielach použil, sa „povaľovali“ v depozite aj niekoľko rokov. Zrazu príde moment a viem, že ich mám použiť. Starým hrdzavým výrobkom už niekto pri ich výrobe dal ľudskú energiu. Ja som ju chcel povýšiť a dať jej pridanú hodnotu,“ vysvetlil Mosný.
Miluje tiež archeologické nálezy
Igora Mosného mnohí poznajú aj ako autora vodníka Valentína vyliezajúceho zo studne na Štúrovom námestí v Trenčíne.
Je aj autorom mosadzných tabuliek udeľovaných najväčším hereckým hviezdam počas Medzinárodného filmového festivalu Art Film Fest v Trenčianskych Tepliciach.
„Prvú tabuľku som vlastnoručne osadil v roku 1995. Dostal ju herec Franco Nero.
Tabuľky majú skôr dokumentačnú a výpovednú hodnotu ako umeleckú,“ povedal ich autor.
Omnoho viac ho pri tvorbe sôch s mytologickými námetmi oslovila práca archeológov. Zúčastnil sa aj niektorých výskumov v archeologickej lokalite v Bojnej, kde sa mu venoval známy archeológ Karol Pieta.
„Fantastické a inšpiratívne bolo vidieť aj výstavu etruských nálezov v Ríme.
Fascinuje ma, s akou dušou tvorili už veľmi dávno pred naším letopočtom,“ dodal vystavujúci sochár Igor Mosný.
