TRENČÍN. Mestské divadlo Trenčín oslavuje 15 rokov od svojho založenia. Ročne odohrajú približne 30 predstavení, ktoré majú oslovovať všetky generácie Trenčanov, a otvárať diskusie o témach, o ktorých je podľa nich dôležité hovoriť.
Trenčania Zuzana Mišáková a Miloš Slemenský ho ešte pod názvom Trenčianske hradné divadlo založili v roku 2001.
Názov vznikol pri návšteve francúzskeho s Trenčínom spriateleného mesta Cran- Gévrier. Ich miestne divadlo malo v názve jazero Annecy, ktoré je dominantou kraja.
Mišáková rozmýšľala, čo je dominantou Trenčína, z čoho jasne vyšiel hrad.
Nápad na založenie dostala po ukončení štúdia na VŠMU a viacerých projektov v Bratislave. Chcela sa vrátiť do Trenčína. Podľa jej slov sa však v rámci divadla nebolo kam vrátiť. V Trenčíne preto založila herecký kurz.
„Na konkurz prišlo vyše päťdesiat mladých ľudí a okrem ďalších tiež kaskadér Miloš Slemenský,“ pokračuje Mišáková. Odvtedy pracujú spolu.
Prvú sezónu otvorili v roku 2002. Zloženie súboru sa postupom času vykryštalizovalo na skupinu zloženú z akademicky vzdelaných ľudí, ochotníckych hercov s dlhoročnou praxou, ako aj mladých ľudí, ktorí majú určitý stupeň hereckého vzdelania.
Mišáková mala preto pocit, že divadlo treba niekam posunúť. Divadlo preto v roku 2013 premenovali na Mestské divadlo Trenčín.
„Bolo treba upozorniť na novú koncepciu a úroveň divadla, taktiež si nás mýlili s miestnou historickou skupinou šermu Wagus, čo tvorilo ďalšie nedorozumenia,“ povedala.
Názov „mestské“ však zvažovali dlho. „Nechceli sme, aby názov vyznel, ako keby sme boli priamo napojení na zdroje mesta. Keďže to tak nie je,“ objasnila Mišáková.
Pri výbere diel a inscenácií postupne dospeli k systému, v ktorom v rámci každej sezóny ponúkajú tri druhy predstavení.
Tri druhy predstavení
„Hry sa snažíme vyberať, tak, aby oslovili každého. Preto je vždy jedno predstavenie zamerané komerčnejšie, jedno dbá na umeleckú kvalitu a jedno je pre deti.
Tak chceme osloviť všetky skupiny obyvateľov mesta, preto mestské divadlo“ hovorí.
Predstavenia by podľa nej mali v ľuďoch vyvolávať diskusie a otázky.
„Myslím si, že divadlo je v niečom pre ľudí prístupnejšie, než ostatné druhy umenia. Preto je práve v ňom priestor na dotyk so spoločenskými témami, o ktorých treba rozprávať.“
Poslednou hrou boli Misky strieborné, nádoby výborné od autorky Jany Juráňovej v réžii Štefana Richtárecha.
Inscenácia hovorí o príbehoch žien, ktoré žili so štúrovcami a nie vždy sa o nich rozpráva. Aj to je jednou z tém, ktorá je pre nich dôležitá.
„Veľkú časť divadelných hier tvoria postavy mužov. Často sa však hovorí, že za silnými mužskými osobnosťami stoja práve ich ženy. Ukazovať životy a pocity sveta žien je preto podľa mňa dôležité,“ povedala.
Divadlo má ambíciu dopĺňať tú časť kultúry, ktorá podľa nich v meste chýba, či už z pohľadu spoločnosti, ale aj samotného divadla.
Čo v Trenčíne chýba je však podľa Mišákovej pevné zázemie.
„Je veľmi nepríjemné, že nemáme stálu divadelnú sálu, ktorá by nám bola pravidelne k dispozícii. Je veľmi únavné neustále bojovať o prežitie a voľné termíny s komerčnými predstaveniami, ktoré majú skoro rovnaké podmienky na prenájom sály ako my,“ uzavrela.
Počas 15 rokov uviedlo divadlo 20 celovečerných hier. Ocenenie na festivaloch získali za réžiu, scénografiu a herecké výkony.
