NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Už 16. ročník výstavy vyrezávaných strašidelných tekvíc usporiadali organizátori 26. októbra v priestoroch Centra voľného času.
Takmer päťdesiat detí vo veku od štyroch do sedemnásť rokov vyrezalo za hodinu desiatky strašidelných tekvíc naháňajúcich strach a hrôzu. Heslo tradičnej súťaže bolo aj v tomto roku príznačné: Čím škaredšie a odpudzujúcejšie, tým lepšie.
Zhasnuté svetlo, tma vo výstavných priestoroch a blikajúce ohníky v očiach tekvíc najmenších návštevníkov expozície rozplakali od strachu.
Strašidelné inšpirácie z filmov
Vlastná fantázia, ale aj inšpirácia strašidelnými tvárami známych z filmov či internetu, rozpútali medzi vyrezávačmi súboj o najstrašidelnejšie svetielkujúce tekvice.
Vo vydlabaných tekviciach rôznych rozmerov blikali na konci výstavy už iba hrozivé plamienky. „Mňa nadchla moja obľúbená halloweenska postava zo staršieho filmu Jack Skellington. Tekvicu v jeho podobe som vyrezávala sama skoro hodinu. Najťažšie sa vyrezávali oči, predlohou mi bola fotografia z internetu,“ usmiala sa autorka tekvicového Skellingtona Katarína Varačková (13) z Nového Mesta nad Váhom. Niektoré súťažiace boli limitované nezvyčajnými komplikáciami. „Mala som iba štyri eurá, bola by som určite kúpila ešte väčšiu tekvicu. Tiekla aj krv, lebo som sa trošku porezala. To k Hallo-weenu patrí,“ usmiala sa ďalšia tvorkyňa Vanesa Izakovičová. Na tekvicu si najprv nakreslila svoju predstavu, ktorú vyrezávaním a dlabaním postupne napĺňala.
Vyrezávané tekvice majú tradíciu aj u nás
Tekvicovú akciu spojenú s halloweenskymi strašidelnými kostýmami organizujú v Centre voľného času už šestnásť rokov.
Medzi deťmi, ale aj ich rodičmi je stále veľmi populárna a očakávaná.
„Určite to nie je propagácia iba halloweenskych strašidiel. Vyrezávanie tekvíc má aj na území Slovenska dlhú tradíciu,“ povedala Jana Heveryová, riaditeľka CVČ.
Svetielkujúce tekvice, vôňa vareného vína a pečených gaštanov, ale aj rôzne povedačky patrili k tradíciam v období pred Sviatkom všetkých svätých aj u nás.
„Vyrezané tekvice doplnili viacerí autori aj listami a halúzkami, ktorými imitovali vlasy strašidiel. Najmenším deťom pomáhali rodičia, väčšie vyrezávanie zvládli samy. Niektoré tekvice boli pre deti pritvrdé,“ pokračovala Heveryová. Množstvo tekvíc všetkých veľkostí malo rôzny pôvod. „Tekvice boli aj z vlastných zásob od babičiek na dedinách, ktoré ich dopestovali.
Mestské deti ich kúpili väčšinou v obchode,“ usmiala sa organizátora vydarenej akcie.
