NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Pozoruhodnú publikáciu Zbrojársky priemysel na strednom Považí v rokoch 1938 – 1945 napísala vedúca Podjavorinského múzea v Novom Meste nad Váhom Zdenka Hešterová.
230-stranová faktografická kniha mapujúca temné obdobie hitlerovskej nadvlády v zbrojovkách na Považí s množstvom archívnych fotografií, by nemala chýbať v knižnici priaznivcov novodobých dejín.
Život v zbrojovkách
V knihe so šiestimi kapitolami zachytila Hešterová z Trenčína život v Škodových závodoch v Dubnici nad Váhom, v Považskobystrickej zbrojovke i v Leteckej továrni v Trenčianskych Biskupiciach od vzniku Slovenského štátu až po evakuáciu a ničenie zbrojárskych závodov na strednom Považí v roku 1945.
„V jednotlivých kapitolách popisujem aj nemecké represálie, odboj zamestnancov i národnostné rozpory medzi zamestnancami, v ktorých radoch pracovali najmä Slováci, Česi a Nemci,“ uviedla autorka.
V štádiu plánov ostala výstavba nemeckého leteckého závodu pri Beckove i automobilky v Trenčíne. Autorke sa podarilo uceliť vzácne dielo vďaka dlhoročnému štúdiu archívov.
„Skúmala som materiály v slovenských i v zahraničných archívoch. Hlavnú zložku tvoril výskum v Štátnom oblastnom archíve v Plzni. Obe považské zbrojovky mali svoju centrálu v Čechách. Pri získavaní faktov som pravidelne spolupracovala aj so štátnymi archívmi v Bytči a v Bratislave, nemeckým Bundesarchívom a Vojenským archívom v Prahe,“ uviedla Hešterová.
Napriek veľkej snahe osobne získať informácie od posledných žijúcich zamestnancov zbrojoviek narazila historička na neochotu pamätníkov spomínať.
„Jeden zo žijúcich zamestnancov zbrojovky sa na túto tému so mnou odmietol rozprávať. K dispozícii som mala aspoň písomné spomienky Aloisa Vaněka z dubnického závodu,“ potvrdila autorka.
Vznikom Slovenského štátu sa aj zbrojovky stali čoraz viac závislejšie od nacistického Nemecka.
„Zbrojovky mali pre Nemcov veľký hospodársky a vojenský význam. Do správy podnikov postupne dosádzalinemeckých zástupcov a celé štáby úradníkov. V obchodnom oddelení v Dubnici pracoval aj mladší Gōringov brat Albert,“ pokračovala Hešterová. Od roku 1941 šéfoval dubnickej Škodovke Nemec Franz Sonnewend, ktorý všetkých slovenských odborníkov nahradil Nemcami.
V areáli dubnických závodov boli nemeckým gestapom popravené viaceré osoby z radov partizánov či Židov. Keď sa v rómskej komunite rozšíril na konci roka 1944 škvrnitý týfus, vedenie zbrojovky vyriešilo problém radikálnym spôsobom.
„Do areálu vo februári 1945 doviezli 26 Rómov. V obave pred rozšírením epidémie na zamestnancov všetkých Rómov zastrelili a pochovali do jamy v priestoroch závodu,“ pokračovala historička.
Po obsadení zbrojoviek Nemcami na Považí prišli z krajiny okupantov do fabrík stovky úradníkov i robotníkov.
„V Dubnici sa postavila úplne nová obytná kolónia, českí i nemeckí zamestnanci boli ubytovaní aj v Trenčianskych Tepliciach. Nemci dokonca využili českých zamestnancov ako obranný štít pred ostreľovaním partizánov,“ uviedla Hešterová.
Nielen pred koncom vojny dochádzalo v zbrojovkách k fyzickým potýčkam medzi zamestnancami. „Sú záznamy o mnohých bitkách medzi nemeckými a slovenskými robotníkmi,“ potvrdila.
Pracovnú morálku narúšali postupne aj nálety a bombardovanie továrne spojencami. 10. júla 1944 bola absencia zamestnancov v Dubnici nad Váhom až 30-percentná. Nemecké vedenie to riešilo pokutami i väzením.
Dubnickú zbrojovku Nemci pri odchode podpálili
V dubnickej zbrojovke vyrábalo takmer dvadsaťtisíc zamestnancov pre Nemcov predovšetkým hlavne pre protitankové delá, húfnice, protilietadlové kanóny, ale aj pohonné stroje pre torpéda a letecké motory.
„Výroba zbraní a munície pre Nemcov dosahovala závratné rozmery. Najväčší rozmach dosiahol zbrojársky priemysel v roku 1944, výroba vzrástla na trojnásobok. Závod mal chránené dielne aj v podzemí,“ informovala Hešterová.
Pred blížiacou sa porážkou na konci vojny vyvážali Nemci zo závodov zbrojársku techniku a fabriky po sebe likvidovali. Ostali z nich iba ruiny.
„Škodove závody v Dubnici nad Váhom takmer celé zničil požiar. V závode horelo ešte týždeň po odchode nemeckých vojakov. Posledný opúšťal závod 7. apríla jeho riaditeľ Franz Sonnewend. Zbrojovka v Považskej Bystrici pri odchode nemeckých vojsk väčšie škody neutrpela,“ dodala Hešterová.
Odchádzajúcimi Nemcami bola zničená aj letecká továreň v Trenčianskych Biskupiciach.
