TRENČÍN. Stratové Letecké opravovne Trenčín zostávajú štátu. Predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Leteckých opravovní Trenčín Milan Mutala dnes v Trenčíne na základe odporúčania výberovej komisie zrušil výber strategického partnera. Záujem o podnik prejavilo v prvom kole ponukového konania päť firiem. S cenovými ponukami, ktoré mohli predložiť do minulého týždňa, napokon prišli len tri.
„Firmy, ktoré boli v súťaži, nie sú garanciou pre zachovanie zamestnanosti v regióne, alebo oživenia tejto firmy,“ povedal dnes na tlačovom brífingu v Leteckých opravovniach minister obrany Martin Glváč.
Ďalšiu súťaž nevyhlásia
Stratové Letecké opravovne bude musieť štát dotovať aj naďalej, novú súťaž už ministerstvo neplánuje vyhlásiť. „Súťaž bola medzinárodná, bolo by to asi zbytočné. Dnes sa musíme sústrediť na to, aby sme zabezpečili chod tejto firmy. Budeme rokovať individuálne s našimi partnermi a s konkrétnymi výrobcami. V krátkom čase prídeme so zaujímavou objednávkou pre Letecké opravovne,“ dodal Glváč.
Štrajk možno ukončia
Zamestnanci Leteckých opravovní zostávajú v štrajkovej pohotovosti. Vstúpili do nej ešte v polovici októbra. Obávali sa, že firmu prenajmú niekomu bez dostatočných skúsenosti v leteckom biznise. Dnešné rozhodnutie privítali. „Dúfali sme, že sa prihlási seriózna spoločnosť zo zahraničia, keďže letecký priemysel je najmä o medzinárodnom obchode. Nikto taký sa ale neprihlásil,“ povedal odborový predák Viliam Jánošík.
Firmy bez potrebných certifikátov či licencií nedokážu podľa neho zachovať výrobu ani zamestnanosť. Získať potrebné oprávnenia je pritom zdĺhavé a nákladné.
„Štrajkovú pohotovosť vyhlásil podnikový výbor, ten ju aj môže zrušiť. Vyhodnotíme to, čo sa dnes udialo. Je možné, že štrajkovú pohotovosť ukončíme,“ dodal Jánošík.
Zámer prenajať Letecké opravovne Trenčín na 20 rokov súkromníkovi odhlasovala vláda ešte v máji. V podniku pracuje asi 320 ľudí. Štátna firma bola v posledných siedmich rokoch päť v strate, za posledné dva vyrobila stratu 5,4 milióna eur.
Zľava generálny riaditeľ LOTN Milan Mutala a minister obrany Martin Glváč. (zdroj: ANDREJ LUPRICH)
