TRENČÍN. Téma utečeneckej krízy je neustále preberaná v médiách, internetových diskusiách aj politických reláciách. Napriek tomu, alebo možno práve preto, vzniká medzi ľuďmi množstvo mylných informácií, ktoré sa rýchlo rozširujú. Inštitút Mateja Bela preto usporiadal aj v Trenčíne diskusiu s odborníkmi, ktorí pracujú s témou v praxi.
Utečenci sú rozliční
Ako prvý svoj názor vyjadril psychológ, výskumník a predseda zahraničného výboru Národnej rady František Šebej. Podľa neho Slováci vnímajú utečencov ako homogénnu masu ľudí. „Nie všetci z niekoľkých miliónov utečencov, ktorí v danej chvíli blúdia svetom a hľadajú lepší a kvalitnejší život, utekajú pred vojnou zo Sýrie. Dôvodom je napríklad aj povinná vojenská služba v Eritrei alebo zlá ekonomická situácia v ďalších krajinách,“ povedal Šebej.
Treba si podľa neho spomenúť napríklad aj na Slovákov, ktorí utekali do Ameriky z dôvodu zlej ekonomickej situácie a s víziou lepšieho života. Za množstvo ľudí, ktoré do Európy prichádza naraz, môže podľa neho dlhodobá ignorancia určitých signálov.
„Ľudia zo Sýrie utekajú už dlho. Z približne 22 miliónov obyvateľov sú už nejakú dobu štyri milióny z nich v utečeneckých táboroch v okolí Sýrie, konkrétne v Turecku, Libanone alebo Jordánsku. Ďalších sedem miliónov je vyhnaných zo svojich domovov, ale stále zostávajú v provizórnych obydliach vnútri krajiny a nechcú ich opustiť,“ povedal.
Krajiny sa však o nich už nejakú dobu nedokážu postarať. Keď sa im ešte dalo pomôcť, Európa a aj ďalšie krajiny to ignorovali. V terajšej situácii je podľa neho treba rozlíšiť minimálne ľudí, ktorí potrebujú pomoc nevyhnutne.
„Pokiaľ sa Európa nedokáže postarať o ľudí, ktorí hľadajú lepší život, je jej povinnosťou sa postarať aspoň o tých, ktorí sú naozaj v núdzi. To nám kážu hodnoty a morálka západnej civilizácie,“ hovorí Šebej.
Problém je podľa neho inde. „Nezodpovední politici veľmi rýchlo pochopili, že ľudia v takýchto prípadoch neuvažujú racionálne, ale pocitovo, a že strach a nenávisť veľmi ľahko poslúžia ako sociálne lepítko. Politici, ktorí v ľuďoch vyvolávajú úzkosť a pocit, že sú v obkľúčení a že ako krajina sa musíme brániť, preto môžu spôsobiť, že základné ľudské hodnoty sa zničia,“ povedal.
Nie prvá „vlna“
Veľa ľudí si tiež neuvedomuje, že migranti nie sú na Slovensku po prvýkrát.
Právnik Peter Kresák, ktorý dlhé roky vybavoval žiadosti o azyl na úrade OSN pre utečencov hovorí, že toto zďaleka nie je prvá „vlna“.
„Napríklad pred vstupom Slovenska do Únie v rokoch 2003 a 2004 sme dostali každý rok viac ako 10-tisíc žiadostí o azyl a nie 800, ako nám bolo pridelené. V spoločnosti sa však o tom vôbec nehovorilo. Rozdielom je to, že sa u nás z toho stala politická téma,“ povedal Kresák.
Ďalšie dezinformácie vznikajú pri téme kvót, aj samotnom prijímaní utečencov. „Kvóty budú platiť na 24 mesiacov, počas ktorých máme postupne prijať približne 800 ľudí. Priamo v záchytných táboroch sa budú robiť pohovory. Máme právo si vyberať ľudí, ktorí nemajú tendenciu neskôr odchádzať do iných krajín, napríklad k svojim rodinám,“ povedala Žitňanská.
Kvalitné mimovládky
Tak isto ako veľká časť spoločnosti utečencov odmieta a má z nich strach, je tu veľká skupina ľudí, ktorá sa za ich prijatie jednoznačne postavila.
„Súkromné a reklamné firmy, korporácie aj bežní ľudia zaregistrovali, že sa naša spoločnosť dostala do určitého bodu, keď sa treba ozvať, spojiť a tému niekam posunúť,“ povedal organizátor Výzvy k ľudskosti Martin Dubéci.
Okrem toho zistil, že na Slovensku funguje veľké množstvo kvalitných mimovládnych organizácií, ktoré si v takýchto situáciách vedia poradiť. Dôležitá je však podľa neho hlavne spolupráca medzi organizáciami a štátom, čo sa doteraz nedialo.
„Zistil som, že v databáze iniciatívy Kto pomôže, kde sa môžu prihlásiť ľudia ochotní ubytovať a integrovať utečencov, je prihlásených už 500 slovenských rodín, komunít a fár.
Iniciatíva funguje už pol roka, imigračný úrad sa im však prvýkrát ozval až pred pár týždňami. Podobne to bolo s organizáciami, ktoré pracujú priamo na hraniciach a ministerstvo o nich ani nevie,“ uzavrel Dubéci.
