TRENČÍN. Za účasti vojenských elít, zamestnancov miestneho posádkového klubu a pozvaných hostí si v Trenčíne slávnostne pripomenuli jubileum otvorenia Okruhového domu armády.
Vybavenie kráčalo s dobou
Koncom sedemdesiatych rokov minulého storočia prišla Hviezdoslavova ulica o časť historickej identity. V centre mesta nastal pracovný ruch, ktorému padli za obeť viaceré pôvodné budovy. Vykompenzovať ich mala nová dominanta s atypickým architektonickým riešením a tromi písmenami v skrátenom názve.
„Od 10. októbra 1985 sa trenčianska Popoluška prestáva krčiť v zastrčených kútoch technicky nevyhovujúcich priestorov a začína sa obzerať po novom paláci kultúry – Okruhovom dome armády,“ hlásali Trenčianske noviny v dobovej reportáži.
Generálnym dodávateľom stavby bola Stavoindustria Bratislava. Predpokladaný termín dokončenia sa predĺžil o dva roky. Aj kvôli tomu, že v projekte sa najprv rátalo s využitím vysokotlakovej klimatizačnej technológie z dovozu. Napokon ju nahradila domáca nízkotlaková.
Pamätník Dominik Slezák si spomína, že stavebné práce v centre Trenčína ovplyvnili denný režim mnohých obyvateľov. „Bývam na Hornom Šianci, ako aj väčšina vtedajších zamestnancov veliteľstva východného vojenského okruhu. Ráno sme vstávali o päť minút skôr, pretože cestou do práce sme nemohli ísť krížom, ale museli stavenisko obchádzať,“ pripomenul.
Náklady na zhotovené dielo predstavovali 154 miliónov korún. Investície pochádzali z vojenského i civilného sektora. V súlade s tým získala metropola stredného Považia reprezentatívny stánok nielen pre armádne účely.
Na svoju dobu disponoval moderným vybavením. V interiéri sa nachádzalo kino, klubovne, učebne, knižnica i výtvarný ateliér. Pýchou domu dodnes zostala divadelná sála pre šesťsto divákov s otočným javiskom a klimatizáciou zabudovanou v operadlách, či vedľajšia sála so zasúvacou stenou.
Stredisko kultúrneho života
V dôsledku reorganizačných zmien Okruhový dom armády viackrát premenovali.
„Významným medzníkom bol 30. jún 2009, keď Kultúrne a metodické centrum Ozbrojených síl Slovenskej republiky skončilo svoju činnosť a vznikol Posádkový klub Trenčín,“ priblížil zástupca náčelníka štábu Veliteľstva pozemných síl Ján Dreveňák, ktorý následne odovzdal vedúcemu posádkového klubu pamätnú plaketu a účastníkom slávnostného stretnutia 21 pamätných listov.
Medzi ocenenými osobnosťami nechýbal ani veliteľ východného vojenského okruhu v roku 1985 Jozef Hrebík. Program slávnosti sprevádzalo vystúpenie folklórneho súboru Trenčan.
Posádkový klub Trenčín poskytuje kultúrno-spoločenský servis vojakom aj širokej verejnosti. Spolupracuje s civilnými subjektmi i regionálnymi kultúrnymi inštitúciami. Každoročne je dejiskom desiatok významných podujatí, vrátane filmových festivalov, koncertov, plesov, výstav, prednášok či vedeckých konferencií. Ako zdôraznil vedúci PK Stanislav Martinák, pri posádkovom klube je v súčasnosti organizovaných vyše 20 klubov s celkovým počtom 1112 členov. Najpočetnejším je klub vojenských veteránov (442 členov), ktorý je zároveň najväčším klubom v rámci Ozbrojených síl.
Tridsaťročný objekt však nahlodáva zub času. „Je mi ľúto, že prvé, čo pri návšteve náčelníka vidím, sú kýble na podlahe. Chcel by som týmto apelovať na vedenie pozemných síl, aby našlo finančné prostriedky a poškodenú strechu opravilo,“ netajil sklamanie bývalý šéf zariadenia Rastislav Frkáň.
Autor: zamestnanec Verejnej knižnice Michala Rešetku
