TRENČÍN. Manželská dvojica Jaroslava Hoborová a Jozef Hobor prezentujú v priestoroch Bazovského galérie prierez svojou širokospektrálnou výtvarnou tvorbou.
Jozef Hobor vystavuje v Trenčíne svoje sochárske diela po viac ako dvadsiatich rokoch. Milovníci netradičných výtvarných inšpirácií si v podaní tvorivej manželskej dvojice Hoborovcov prídu pri prehliadke sochárskych a šperkárskych artefaktov na svoje.
Archeológia ovplyvnila tvorbu
Osobitý autorský rukopis Jozefa Hobora inšpirovali najmä rozmanité podoby krajiny a jeho neutíchajúci záujem o archeológiu.
Jednou z dominánt Hoborovej tvorby sú stély, ktoré majú základ v archeológii a označujú viacero druhov podobných kamenných útvarov. Stély stavala už mayská civilizácia pri príležitosti výročí a nazývala ich lakam tuun - velký kameň. „Dielo Jozefa Hobora charakterizujú aj sarkofágy, nadčasové archetypálne oltáre pripomínajúce dávne kultové predmety ako odkazy ľudskej pominuteľnosti vo svete vesmírnej nekonečnosti," povedala Ela Porubänová, kurátorka výstavy. V autorovej tvorbe vynikajú duchovno-poetické paralely jeho emocionálneho sveta. Vtipnými názvami diel im dokáže pridať ironickosarkastický pohľad na bežné zážitky všedných dní.
„V jeho tvorbe sa často objavujú miniatúrne, architektonicky úsporne štylizované, z bronzu i striebra odlievané plastiky zvieracích i ženských figúr, raz v hravo prítulných, inokedy eroticko vyzývavých pózach," pokračovala Porubänová. Každú návštevníčku výstavy nadchne šperkárska tvorba Jaroslavy Hoborovej, ktorej sa venuje už od roku 1983. V jej rukách vznikajú najmä náhrdelníky, brošne, náušnice a spony.
Tie kombinuje s polodrahokamami a striebrom. „Oslovil ju predovšetkým email, ktorý je spracovateľný a tvarovateľný aj v obmedzujúcich priestoroch domáceho prostredia.
Email jej učaroval napriek zložitosti získavania tejto suroviny a zvolila si ho ako prevládajúci spôsob svojej výpovede," vysvetlila kurátorka.
Hoborovej šperky sú maliarsky kultivované a tvarovo nadčasové.
Ich čaro a fluidum poeticky zatavuje do tajomných odkazov, signálov a symbolov.
„Do šperkárskej tvorby ukrýva autorka svoje sny a predstavy, ktoré kombinuje s vlastnou fantáziou. Inšpirujú ju aj staroveké kultúry," dodala Porubänová.
Jaroslava Hoborová, ktorá samostatne vystavuje od roku 1985, vkladá do svojich šperkov polodrahokamy i striebro, čím podčiarkuje jedinečnosť a exkluzivitu jednotlivých artefaktov.
Bronzová socha. (zdroj: MARTIN ŠIMOVEC)Obaja výtvarníci sú pedagógovia
Šperkárka Jaroslava Hoborová sa narodila 28. mája 1958 v Prahe. Posledné roky prezentuje svoju tvorbu najčastejšie na výstavách spolu s manželom. Hutné sochy Jozefa Hobora zjemňujú farebnou a subtílnou poetikou práve pôsobivé šperky jeho manželky Jaroslavy vo vzájomnej kompozične harmonickej inštalácii.
Od roku 1985 je Hoborová členkou Združenia šperkárov Aura a od roku 1988 tiež členkou Spolku slovenských výtvarníkov. V súčasnosti pedagogicky pôsobí na Združenej odbornej škole drevárskej v Bratislave v odbore reštaurovanie a dizajn.
Jej manžel, akademický sochár Jozef Hobor, sa narodil 19. 3.1959 v Prešove. Je absolventom Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave v odbore reštaurovanie plastiky.
Od roku 1995 pedagogicky pôsobí na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Venuje sa najmä sochárskej tvorbe z bronzu, kameňa, striebra a tvorbe šperkov. Manželia Hoborovci žijú v Bratislave.
