TRENČÍN. Vážska cyklomagistrála už pozná svoje základné varianty.
Trenčiansky samosprávny kraj, ktorý je investorom projektu, si môže vybrať zo základného variantu a ďalších 13 alternatív riešenia 105-kilometrovej trasy cyklomagistrály.
Trasa je kompromisom
Hlavný spracovateľ štúdie Stanislav Chmelo vysvetľuje, že základným východiskom pri tvorbe projektu bola segregácia dopravy tak, aby cyklisti boli konfrontovaní s motorovou dopravou čo najmenej.
„Chceme využiť hrádze rieky Váh alebo derivačných kanálov, po ktorom môže byť vedená trasa. Problém ale je, že aj po týchto trasách chodia občas autá. Čistá segregácia teda nebude možná,“ upresnil Chmelo.
Výsledkom je podľa neho kompromis medzi vynaloženými nákladmi, bezpečnosťou, ale tiež zjednodušením majetkovoprávnych usporiadaní. „Cyklotrasu odporúčame riešiť po etapách, začať tam, kde je možnosť usporiadať vlastnícke vzťahy okamžite, kde sú minimálne náklady, a postupne trasu dopĺňať,“ dodal Chmelo s tým, že prvými úsekmi by mohli byť cyklotrasy pri Novom Meste nad Váhom a Trenčíne.
„Keby sa darilo, do dvoch – troch rokov by mohlo byť týchto prvých 40 kilometrov urobených, pretože pôjdeme buď po jestvujúcej komunikácii alebo hrádzi, len sa mierne upraví,“ uzavrel.
Únia nepreplatí všetky úseky
Na financovanie cyklotrasy plánujú využiť eurofondy, niektoré úseky ale Únia nepreplatí.
„Úsek Nové Mesto nad Váhom – Horná Streda je z hľadiska eurofondov neoprávnený, úsek od Nového Mesta cez Trenčín, Dubnicu nad Váhom, Ladce až po Považskú Bystricu je oprávnený, tam sa o európske peniaze môžeme uchádzať. Úsek od Považskej Bystrice až po hranice so Žilinským krajom je ale opäť neoprávnený,“ povedal projektový manažér vážskej cyklotrasy za Trenčiansky samosprávny kraj Rastislav Hauk.
Prioritou nie je turizmus
Európsku úniu podľa neho nezaujímajú turistické trasy, ale cyklodoprava.
„Musíme si dopravu obhájiť. Nemôžeme spájať napríklad Považskú Bystricu s hranicou kraja a skončiť niekde v kukurici, musíme spojiť Považskú Bystricu napríklad s Púchovom, s Matadorom, kam ľudia dochádzajú za prácou. Alebo spojiť priemyselný park v Dubnici s Trenčínom,“ dodal Hauk.
Odhaduje, že približne tri štvrtiny nákladov by mohli byť hradené z európskych peňazí.
„Na rok 2015 už máme v rozpočte na tento projekt 130-tisíc eur, rozpočet na rok 2016 ešte nie je schválený. Ak všetko pôjde dobre, optimistický odhad je, že s prvými prácami by sa mohlo začať koncom budúceho roka,“ dodal.
Stavať začnú najskôr o rok
S výstavbou prvých úsekov by chcel kraj začať koncom budúceho roka, presný termín závisí aj od rokovaní s políciou či Slovenským vodohospodárskym podnikom.
„Nevnímame vážsku cyklotrasu ako jeden spojitý úsek. Aj vzhľadom na rôzne špecifiká jednotlivých úsekov ju máme rozdelenú na osem častí. Je možné, že jedna časť pôjde a druhá sa zasekne na vlastníckych vzťahoch,“ uzavrel Hauk.
Viac ako stokilometrová cyklotrasa spojí hranice Trenčianskeho, Žilinského a Trnavského kraja, investíciu do projektu odhadli odborníci na približne 30 miliónov eur.
