BRATISLAVA. Vydavateľstvo DAJAMA v Bratislave, inak vydavateľ časopisu Krásy Slovenska, vydalo koncom
minulého roka v knižnej edícii Osobnosti Slovenska knihu Beáty Mihalkovičovej Ľudovít Štúr - život a pamätné miesta.
Je to zhustený životopis Ľudovíta Štúra, ktorý je zameraný na tie lokality Slovenska, kde prežil dlhšie obdobia života.
Autorka si dielo koncepčne rozvrhla na Rodisko a domov, Zastávky na životnej ceste na Slovensku, Zastávky v zahraničí
a Rodinné súvislosti.
Prvá kapitola teda zaznamenáva lokality, v ktorých Ľudovít Štúr prežil viac rokov života a ktoré boli
prelomové na jeho životnej púti.
Sú to rodisko a jeho rodinné zázemie, Uhrovec. Bratislava ako mesto jeho rozhodujúcich štúdií a neskôr i pedagogických, vedeckých, politických a žurnalistických aktivít a Modra ako domov v posledných piatich rokoch života.
Druhá kapitola z literárno-zemepisného pohľadu zaznamenáva Hlboké, Dobrú Vodu, Liptovský Mikuláš, Kriváň, Jablonové,
Útek Ľudovíta Štúra, Zastávky na revolučnej ceste v rokoch 1848-1849, Myjavu, Čadcu a Košice.
Tretia kapitola hovorí o jeho pobyte v Gy‹ri, Halle, Hradci Králové a vo Viedni.
Štvrtá kapitola je venovaná Trenčínu a rodovým súvislostiam Ľudovíta Štúra v najbližšom
príbuzenstve, ale aj jeho vzťahu k rodine Ostrolúckych.
Publikácia vyšla vo vydavateľstve, v ktorom sa dnes napĺňa už 92. ročník vychádzania časopisu Krásy Slovenska.
Časopis zohľadňuje predovšetkým záujmy slovenských turistov a propaguje prírodné, historické a kultúrne zaujímavosti a krásy našej vlasti. Túto orientáciu časopisu rešpektovala aj Beáta Mihalkovičová. Pri každej lokalite uvádza najprv jej polohu v rámci zemepisu Slovenska aj s jej stručnou históriou. Aby dielo bolo prístupnejšie pre verejnosť, vytvorila aj menšie kapitoly ako: Kde Štúr v Bratislave býval? Z čoho Štúr v Bratislave žil? Ako trávil voľný čas? Časté sú aj citácie zo
jeho listov.
Ako naslovovzatá odborníčka vyvracia aj klebetu o tom, ako sa Štúr tvrdo staval proti ženbe svojich priateľov a druhov.
Nie je to celkom pravda. V záujme zápasov o naše národné bytie to svojím priateľom neodporúčal a veru ich aj odrádzal. Ale keď nepochodil, keď pochopil veľkosť lásky a zachoval sa nanajvýš ľudsky a chápavo.
Autorka píše: Niektorí dokonca dodnes tvrdia, že Štúr sa s Hurbanovou svadbou nikdy nezmieril, čo však nie je pravda.
Až do konca svojho krátkeho života prejavoval Hurbanovej rodine mimoriadnu starostlivosť. Jeho deti považoval takmer za vlastné, ako sa môžeme dočítať v jeho listoch.
Cenné sú tiež údaje o miestach Štúrovho pobytu počas jeho návštev Prahy. Pri prvej návšteve Prahy (cestou do Halle) Štúr býval u Pavla Jozefa Šafárika na Štěpánskej ulici. Chodieval tiež k Dr. Jozefovi Fričovi na Vodičkovu ulicu a k Dr. Václavovi Staňkovi, ktorý býval na druhom poschodí domu na dnešnej Palackého ulici č. 7.
Na prvom poschodí tohto domu býval František Palacký. Počas konania Slovanského zjazdu Štúr býval v hostinci U modré hvězdy na Staromestskom námestí č. 25. Tento hotel stojí dodnes.
Publikácia je bohato ilustrovaná čiernobielymi dokumentmi ako napríklad broky z pušky, ktorou sa postrelil, alebo orezávač na listy. V tejto záverečnej kapitolke je vysvetlený aj pôvod jedinej originálnej fotografie portrétu Ľudovíta Štúra. A dokonca už vieme, kto mŕtvemu Štúrovi odstrihol prameň vlasov, čo dodnes visí zarámovaný za sklom v izbe, kde Ľudovít Štúr dokonal. Bola to Hurbanova švagriná Emília Jurkovičová.
