Ležala na modlitebnej knižke - evanjelickom spevníku. V batohu, ktorý mala pri sebe, bola aj krabička od liekov a fľaša s alkoholom. Pitva jednoznačne vylúčila cudzie zavinenie.
Rodinu 36-ročnej Bánovčanky držal tak dlho v neistote vysoký sneh. Krátko potom, ako 7. februára odišla z domu svojej matky, ho napadlo veľa a biela pokrývka vydržala až do Veľkej noci. Týždeň na to, v sobotu 2. apríla zorganizoval švagor nezvestnej Pavol Rusnák pátraciu akciu. Do Bánoviec prišli záchranári z Komplexnej centrálnej záchrannej služby v Gabčíkove. „Nevedeli sme, že niečo také existuje, náhodou sme na internete zadali adresu: www.zachranari.sk,“ vysvetlil Rusnák, ktorý bol mužom v červenom ochotný zaplatiť nevyhnutné náklady spojené s pátracou akciou. Prehľadať sa rozhodli najbližšie okolie bydliska nezvestnej smerom na sever. Rusnák, žijúci v Uhrovci, je poľovníkom, a tak prišli záchranárom pomôcť i jeho priatelia poľovníci. Dvaja z nich, Jozef Masaryk a Eduard Jureček z Horných Naštíc, to mali do Bánoviec najbližšie, a tak išli záchranárom naproti pešo. „Zbadal som ju hneď,“ vraví Eduard Jureček. „Ležala v Pruskom jarku, kúsok vedľa skládky popolčeka.“ Poľovníci sa so zvesťou poponáhľali k záchranárom, a tí cestou k nálezu privolali políciu.
Rodina, ktorá musela po Milene Pilchovej pátrať za vlastné peniaze, polícii zazlieva nečinnosť. „Bola to hanba. Nebrali to vážne,“ tvrdí Pavol Rusnák. „Povedali, že pátrať nemá význam,“ pridáva sa jeho manželka a Milenina sestra Beáta Rusnáková. „Nebola už šanca, ale aspoň sme nemuseli dva mesiace trpieť,“ dodáva. Polícia preverovala aj verziu, že nezvestná odišla do zahraničia a podľa Rusnákovcov sa objavili i fámy o jej vstupe do kláštora. „Boli to nezmysly, jej pas a peniaze sme našli doma a evanjelici kláštory nemajú,“ hnevá sa Rusnák.
„Pátralo sa po nej aj fyzicky,“ nesúhlasí s tvrdením rodiny krajská policajná hovorkyňa Lenka Bušová. „Využili sme všetky možné prostriedky - pátrala po nej operatíva, vyhlasovalo sa celoštátne pátranie, aj pátranie cez médiá, ale, žiaľ, sa ju nepodarilo nájsť,“ pokračuje. Ďalšie hľadanie nezvestnej bolo podľa hovorkyne naplánované po zlepšení poveternostných podmienok.
To, čo ostáva záhadou, je motív, pre ktorý sa Milena Pilchová otrávila. Nikto z opýtaných si jej konanie nevie vysvetliť. Všetci tvrdia, že ním boli šokovaní. „Keby sme vedeli, že má problémy, riešili by sme ich,“ hovorí švagor Rusnák. Milenina matka Alžbeta Pilchová sa domnieva, že by za všetkým mohli byť jej problémy v škole. „Mala akýsi konflikt s matkou jednej rómskej žiačky,“ vysvetľuje. To, že mala sestra problémy v zamestnaní, pripustila aj Beáta Rusnáková. Riaditeľ Základnej školy Sever, kde Milena Pilchová učila, Pavol Čúvala, nechcel hovoriť o ničom. Spomínaný konflikt Pilchovej s matkou žiačky nevyvrátil, keď povedal: „Každý máme v triede nejaké problémy.“ Rovnako zástupkyňa školy Terézia Schuchmannová odmietla poskytnúť informácie. Menované nechceli byť ani dve učiteľky, ktoré sme oslovili. Konflikt v Pilchovej triede potvrdili, odohral sa však podľa nich ešte v minulom roku, a preto si ani jedna z nich nemyslí, že by mohol mať na jej definitívne rozhodnutie vplyv. Čo sa však vlastne vtedy stalo, nechceli povedať ani ony. „Nehľadajte za tým túto vec,“ uisťuje nás aj Pavol Rusnák, podľa ktorého na jeho švagrinú musel doľahnúť najskôr komplex rôznych starostí.
Na internetovej stránke www.mesto.sk na článok o nájdení tela učiteľky reagovala anonymne jedna z jej žiačok. Píše, že mala svoju učiteľku rada. Nič by sa podľa nej nebolo stalo, nebyť jednej rómskej žiačky v jej triede. „Tak sa to všetko začalo a len preto sa to stalo! Dnes mala pani učiteľka pohreb, bola som aj ja a strašne veľa iných ľudí... Bola to dobrá žena a nezaslúžila si smrť!“
Záchranári: Pátrame, keď nás zavolajú
Do pátracej akcie po Milene Pilchovej nasadila privolaná Komplexná centrálna záchranná služba 21 mužov, jedenásť psov a pátraciu techniku. Spolupracovali aj so skupinou miestnych poľovníkov, ktorý o 8.20 hodine telo nezvestnej našli. Ako vysvetlil predseda predstavenstva Ján Culka, ich občianske združenie okrem humanitárnych akcií v zahraničí pátra aj po nezvestných, stratených a utopených osobách, buď v spolupráci s políciou, alebo aj samostatne. „Ľudia nevedia, že existujeme a že sa na nás môžu kedykoľvek obrátiť.“ O konkrétnom prípade Mileny Pilchovej si myslí, že polícia v prvej etape urobila všetko, čo mohla urobiť.
Je ťažké podľa neho pátrať po niekom, keď si nie ste istý, že sa niečo stalo. „Zo zákona musia policajti konať, keď ide o maloletého, duševne chorého človeka, podozrenie vraždy a podobne,“ vysvetlil. V regióne bol podľa neho vtedy navyše vysoký stav snehu. „Pred pátraním som kontaktoval políciu. Podnikali kroky, ale nie sú povinní informovať rodinu o všetkom,“ dodáva Culka na margo nespokojnosti Pilchovej rodiny s prístupom polície.