Levíča, hrošíča, sloníča, to všetko dnešné deti dôverne poznajú. No muflónie mláďa, žijúce v lesoch za dedinou, je pre ne exotické. Ruku na srdce, koľko z nás dospelých by si ho nepomýlilo so srnkou.
Z ročnej muflónice Anežky sa za krátky čas, čo v Opatovej žije, stala hviezda. Lesný robotník Peter Gavenda ju našiel na smrť vyčerpanú v lese za Dubnicou nad Váhom. Veľké snehy na začiatku marca boli pre zver krutým obdobím. „Išli sme traktorom prikrmovať zver a Anežku sme našli bezmocne ležať na ceste neďaleko krmelca,“ spomína Opatovčan. Vysoký sneh rozodral mláďaťu telo na mnohých miestach do krvi, nedostatok potravy ho vysilil. K zvieratám nemal Peter Gavenda nikdy ďaleko, a tak malú muflónicu zobral domov. „Bude žiť, nebude, skúsime...,“ vravel si vtedy v presvedčení, že inak by sa rána nedožila. A keďže bolo v ten deň práve Anežky, muflónici prischlo toto nežné meno.
Žrať začala Anežka hneď, piť jej prvý raz musel dať Peter pomocou fľašky nasilu. Uložil ju ku svojej koze. Muflónica sa sprvoti nedokázala pohnúť, pobiede sa postavila až po dvoch dňoch. Odvtedy je na tom už iba lepšie a lepšie. Na zavolanie svojho pána pribehne z opačnej strany dvora poslušne ako psík. Jej vrtkosť svedčí o tom, že je už v dobrej kondícii. S oddanosťou sleduje svojho záchrancu na každom kroku. „Lepšie ma zo všetkých mojich zvierat počúva už iba môj pes,“ ukazuje s úsmevom Opatovčan na svojho vlčiaka.
Petrova manželka by neváhala využiť ponuku bojnickej ZOO, kde sú ochotní zdomácnené zviera prijať. On samotný to dôrazne odmieta. Zviera podľa neho patrí tam, kde ho našli – do dubnických lesov. Myslí si, že má šancu vrátiť sa tam a prežiť. Prinajhoršom by Anežku dokázal dať priateľovi z Martina do 17-hektárovej obory s danielmi, popri ktorých žijú aj muflóny. „Aj keď viem, že sa to nestane a Anežka v prírode opäť zdivie, v kútiku duše dúfam, že keď niekedy v hore na ňu zavolám, príde ku mne,“ priznáva Opatovčan, ako mu mláďa prirástlo k srdcu. Čas pre pokus o návrat Anežky k jej pravej mame sa neodvratne blíži.
