Charizmatický dlhovlasý študent IV. ročníka muzikálového herectva JAMU v Brne bol nominovaný a ocenený za stvárnenie Bergera v muzikáli Hair (Vlasy). Ceny boli odovzdávané v priamom prenose ČT za účasti exprezidenta a dramatika Václava Havla a jeho manželky Dagmar.
Ste čerstvý držiteľ ceny Thálie. Prekvapilo vás takéto prestížne ocenenie? Čo to pre vás znamená?
Keď som počul o ocenení Thálie, tak sa mi vybavili pojmy ako „národný umelec“ alebo „celoživotné dielo“. Nejaká pani z Prahy mi vtedy volala do Nemecka, že som v najužšom výbere nominovaný na Tháliu. Boli tri možnosti: Buď si zo mňa niekto strieľa, buď mám veľmi skreslené predstavy o ocenení Thálie, alebo som strašne šikovný.
Ktorá možnosť prevládla?
To práve ešte stále neviem (smiech). Ale je to veľmi príjemné. Bol som ocenený v kategórii Opereta, muzikál a iné hudobno-dramatické žánre. Neviem, ako niekto vôbec môže porovnávať operetu s muzikálom a ešte k tomu z toho vybrať jedného človeka. So mnou bol nominovaný aj pán Meduna, ktorý má nad päťdesiat rokov a hrá v operete v Prahe. V rámci operety je výborný... a cenu som získal ja. Mám zmiešané pocity, ale aj radosť.
Ako ste sa dostali z Trenčína k muzikálu v Čechách?
Ja som odmaturoval s odretými ušami na Obchodnej akadémii v Trenčíne. Pani Pokorná, učiteľka účtovníctva, ktoré som z duše nenávidel, mi po maturite podáva ruku a hovorí: „Dušan, hraj na gitare, spievaj, tancuj, ale nikdy nerob ekonomiku.“ Poslúchol som ju. Týmto spôsobom by som sa jej chcel poďakovať.
Čo sa dialo po maturite?
Po maturite som chodil pol roka do ZUŠ-ky na spev k pani Sýkorovej. Skúšal som ísť na konzervatórium v Banskej Bystrici na operu, ale zistil som, že opera je pre mňa príliš statická. Ja potrebujem trhať kulisy. Tak som si dal prihlášky na muzikál v Brne a na činohru v Bratislave. Nebolo však z toho nič, pretože mi prišiel povolávací rozkaz. Hneď po návrate z vojny som poslal ďalšiu prihlášku do Brna a o dva týždne boli prijímačky. Vo veľmi krátkom čase som sa musel naučiť všetky povinné texty, ale vyšlo to.
Predpokladáme, že váš postoj k divadlu a k muzikálu špeciálne sa počas štúdií priebežne menil a formoval... Vedeli ste na začiatku, čo všetko muzikál obnáša?
Práveže vôbec nie. V škole sme mali tanečné hodiny jazzu, moderny a klasiky. Po skúsenostiach v tanečnej škole Paškovcov som si pod pojmom klasika predstavoval štandard latinu. Pani profesorka Tužilová mi so smiechom oznámila, že „klasika je balet“, keď som prišiel do zrkadlovej sály k baletnej tyči v nohaviciach na latinu. Tak som si bol kúpiť elasťáky a obtiahnuté tričko... (smiech) Ale rýchlo som pochopil, že muzikálový tanec si baletný základ bezpodmienečne vyžaduje. Každú voľnú chvíľu mimo školy som chodil na predstavenia, aby som som trošku pričuchol k tomu divadlu. Celého ma to pohltilo. Dva roky som len pracoval na sebe, trénoval a drel.
Aké boli vaše začiatky na doskách profesionálneho divadla?
Začiatky boli dosť ťažké. Po tých dvoch rokoch zaslepenej driny som spravil konkurz na muzikál Vlasy v Bratislave. Keď sme začali skúšať, zistil som, že mám veľké problémy s textom. Na JAMU sa totiž kladie väčší dôraz na tanec a na spev ako na činohru. Režisér Dodo Gombár ma vtedy donútil viac premýšlať o vnútri postavy a zmysle textu.
A čo tréma?
Tréma je výborná. Udržuje ma v ostražitosti a vie ma vyhecovať k maximálnemu výkonu. Ak nemám trému, tak viem, že je zle. Prvých päť minút na javisku je desivých, ale dúfam, že tréma ma nikdy neopustí.
Jazyková bariéra vám nerobila problémy?
Nie, nepociťoval som to tak. Hrám v jednej činohre v Národnom divadle v Brne na Malej scéne po slovensky. Ale aj na Veľkej scéne hrajú Slováci po slovensky. Aj v Bratislave v muzikáli Vlasy hovoria českí herci po česky. Bolo by výborné, keby to tak zostalo.
Fakt, že nie ste rodený Čech niekedy ovplyvnil vzťahy v divadle alebo váš výkon?
Keď vyjde Slovák na javisko, udrie do stola a poriadne zahreší, to nedokáže nijaký Čech. Máme inú energiu, sme živelnejší a v muzikáli to treba.
Máte svoje divadelné vzory?
Vzory som nikdy nemal.
Nie je ani nikto, s kým by ste radi stáli na javisku?
To áno, ale to je zasa veľmi veľa ľudí. Keď som na javisku uvidel predchádzajúci ročník, uvedomil som si, koľko roboty ma ešte čaká. Mojím prvým cieľom bolo stáť vedľa nich. Už vedľa nich stojím a som veľmi šťastný, že s nimi môžem hrať. Je dobré chcieť byť na tom javisku s nimi, nie miesto nich.
Ktoré sú vaše vysnívané postavy, ktoré by ste radi stvárnili?
Jánošík – to už od detstva, Ježiš a Jackyl & Hyde.
Nakoľko sa musíte vžiť do svojej úlohy, aby ste podali ten najlepší výkon?
Absolútne. Človek to celkom musí prežiť, musí rozmýšľať ako tá postava, inak to nejde. Herec nesmie rozmýšľať nad tým, kde a ako má stáť a čo má povedať, pretože dobrý divák to hneď uvidí a hlavne ucíti.
Je niekedy nutné sa aj odosobniť?
Od prvej čítačky je to vlastne len také konfrontovanie a robenie kompromisov. Po prečítaní scenára má každý svoj názor, svoje pocity. Ale režisér je ten, kto má tú celistvú predstavu a dobrý herec ju musí vidieť.
Ako to bolo v prípade vášho stvárnenia úlohy Bergera v muzikáli Hair?
Berger je výborný v tom, že nič preňho nie je problém. Všetko sa dá, všetko vyriešime, všade pôjdeme, všeko zažijeme... A ďalšia vec – on v každom vidí človeka. Či je to papaláš z hornej triedy, či je to prezident, či priateľ. Ešte aj v tom psovi alebo koňovi vidí človka.
Ste si povahovo v niečom blízki?
On je taký istý živel ako ja.
Hrali ste vo Vlasoch na Novej scéne v Bratislave postavu Woofa a v Brne v tom istom muzikáli postavu Bergera. Mohli by ste porovnať publikum?
Publikum je vždy výborné. Aj v Brne, aj v Bratislave.
Tento rok končíte JAMU. Už ste rozmýšľali, čo ďalej?
Už mám angažmá v Městskom divadle v Brne. Zatiaľ neviem dokedy, takže uvidíme. Chcem robiť to, čo ma baví a chcem to robiť dobre.
Myslíte si, že váš život je už navždy spätý s muzikálom?
Asi áno. Stále chcem ísť hlbšie a hlbšie, ďalej a ďalej. Vždy je kam ísť.
Zahraničie vás neláka?
Nad tým som už rozmýšľal. Všade sú na veľmi vysokej úrovni, lenže bolo by dobré, keby sme začali robiť muzikál na svetovej úrovni u nás doma.
Nechceli by ste pôsobiť aj na Slovensku?
Áno, rád si prídem zahrať aj na Slovensko. Napríklad toho svojho vysnívaného Jánošíka.
Práca muzikálového herca je veľmi náročná. Do výkonu dávate úplne všetko. Čím to kompenzujete?
Mnohí majú len divadlo, o nič iné sa nezaujímajú. Mne treba robiť veľa iných vecí, musím sa ventilovať, aby som sa do divadla príliš nezamotal. Šport mi pomáha najviac. Robím paragliding, skialpinizmus, bicyklujem. Chcel by som vyhrať olympiádu v lukostrelbe (smiech).
Do Trenčína sa vraciate radi?
V Trenčíne je krásne. Je tu všetko: rieka, hory, hrad, krásne mesto. Veľmi rád sem chodím. Rodné mesto je rodné mesto. Pre návraty to najlepšie miesto na svete.
