Článok pokračuje pod video reklamou
Dvadsaťpäť percent z nich je príjmom poskytovateľa, teda lekárne, zostávajúce tri štvrtiny sú príjmom zdravotnej poisťovne.
V Trenčíne sa takto rozhodli postupovať dve lekárne, Lekáreň pod vežou a Lekáreň Bona. Podľa Rut Gerzovej z komunikačného odboru Ministerstva zdravotníctva SR je tento postup lekární jednoznačne porušením zákona. Myslia si to aj ostatní majitelia lekární, ktorí začiatkom roka založili združenie majiteľov lekární v Trenčíne. Miroslava Šinková, majiteľka lekárne Kvetná, upozorňuje, že dvadsaťkorunový poplatok nezostáva celý lekárni. „Je to vlastne regulačný prvok na zníženie spotreby liekov. Keď to tak v zákone je, tak je lekáreň povinná vyberať tieto poplatky. Nevyberanie je porušovaním zákona. Už by sa v tomto štáte konečne mali začať dodržiavať zákony.“
Za lekárnikov, ktorí sa dostali do zložitej situácie paradoxne preto, že rešpektujú, čo im zákonná norma nariaďuje, hovorí Jozef Blahovec z lekárne Soblahovská. Viní úradníkov, štátnych i krajskej samosprávy za to, že napriek upozorneniam nič nerobia. „V tejto veci sa absolútne nekoná. Dali sme niekoľko podnetov, napísali na ministerstvo zdravotníctvo, sekcia štátneho dozoru a kontroly. Čakáme, že aj úradníci VÚC niečo spravia, no zatiaľ nerobia nič.“
„Ako jediný samosprávny kraj sme napísali priamo ministrovi Zajacovi a požiadali ho o odborné usmernenie vo veci výberu poplatku 20 korún. Dodnes sme vyjadrenie z ministerstva nedostali,“ oponuje tvrdeniu vedúca odboru zdravotníctva a humánnej farmácie Trenčianskeho samosprávneho kraja Elena Štefíková. Krajskej samospráve, ktorá licencie pre lekárne vydáva, vyplývajú zo zákona aj ďalšie povinnosti. Okrem práva kontrolovať poskytovanie lekárenskej starostlivosti, schvaľovať prevádzkový čas lekárne, jej pobočky, rozhodovať a určovať napríklad aj spôsob nakladania s liekmi, im zákon nariaďuje tiež riešiť podnety a sťažnosti na úseku humánnej farmácie. Podľa Štefíkovej však TSK urobil, čo sa dalo. Na viac nemajú kompetencie, pretože VÚC nemá oprávnenie kontrolovať výber poplatku. „Je to problém, ktorý trápi viac lekárnikov ako pacientov,“ dodáva Štefíková.
Nedostatok kompetencií je najčastejším úradníckym argumentom. Svorne sa sťažujú na zviazané ruky. „Tento problém je mimo našich kompetencií,“ vyjadrili sa aj zástupcovia novozriadeného Úradu pre dohľad nad výkonom zdravotnej starostlivosti, ktorý začal svoju činnosť v januári 2005.
Aj keď nám ministerstvo zdravotníctva potvrdilo, že ide o protizákonný postup, ak lekáreň poplatok nevyberá, s riešením situácie doteraz neprišlo. Nejde pritom len o záležitosť Trenčína. Podľa Lekárnických listov, odborného časopisu Slovenskej lekárnickej komory, sa móda nevyberania poplatkov rozmáha vo viacerých mestách. Vypuklá je však najmä v trenčianskom regióne, Žiline i v Bratislave.
„Je to záležitosť legislatívy a jej výkladu. Každý zákon má 10 výkladov podľa toho, ako sa to hodí, zákony sa tvoria akoby na objednávku,“ komentuje Jozef Blahovec stav, ktorý nastal po vlaňajšej novelizácii zákona. Tá umožnila vznik siete lekární, čo bola zásadná zmena. Do roku 2004 mohla totiž zo zákona fyzická osoba vlastniť len jednu lekáreň.
Novými zákonmi sa vytvorilo nezdravé prostredie, zhodujú sa trenčianski majitelia lekární. V prípade lekární, ktoré nevyberajú poplatky, ide o nekalú konkurenciu, zavádzajú pacientov, poskytujú im všelijaké darčeky... Aj Štefíková pripúšťa, že sa zákon je postavený tak, že sa nedá o nič z právnej stránky oprieť. „Pri riešení o vyberaní či nevyberaní poplatku sa asi veľa nezmení.“ Ak naviac lekárne odvádzajú čiastku určenú pre poisťovne, ťažko hľadať nejaký zákonný postih.
Zdá sa, že po legislatívnych úpravách reguluje tak citlivú oblasť, akou je poskytovanie lekárnickej starostlivosti, samotný trh. Situácia pripomína prienik obchodných reťazcov. Ich marketingové praktiky niektoré lekárne aj používajú: Pani pred lekárňou Pod vežou nám ukázala malý zápisníček s logom siete lekární Cytifarma a dodala: „Minule som zase dostala ako darček dve sviečky.“ Podľa iných však lieky tu stoja viac a vyššie sú i doplatky. „Nemôžu mať vyššiu maržu na lieky, ako je stanovená zákonom,“ predpokladá Soňa Maňďáková, majiteľka lekárne Hedera v Priore.
Názor na celú problematiku sme sa od dotknutých lekární nedozvedeli. Majiteľka lekárne Pod vežou Márie Muchová nám odkázala: „Nekomentujem a nebudem sa o tom baviť.“ V lekárni Bona nám vysvetlili: „My poplatok vyberáme, ale potom pacientom 20 korún vrátime.“
A to, ak vám niekto dobrovoľne dá 20 korún, nie je trestne postihnuteľné. Vyzerá to tak, že po oblinách našich paragrafov sa dá (a asi aj nejakú dobu bude dať) celkom úspešne kĺzať. Aspoň dovtedy, kým naše zákony nebudú mať jednoznačné a jasné výklady.
