Zdolať sa ju v stredu ráno pokúsil 62-ročný František Stehlík. Do osady chcel doniesť dôchodky a potraviny. Na spiatočnej ceste uviazol v závejoch. Jeho žena, 57-ročná Agnesa Stehlíková, sa ho predpoludním vybrala hľadať. Od Vlčieho vrchu jej na pomoc vyrazil známy, u ktorého sa František zastavil na pohár čaju s páleným. Kamaráta našiel plakať v závejoch. „Za komunistov bola táto cesta vždy odhrnutá,“ zúfal si Stehlík. Bol však šťastný, že sa v mraze a vetre predsa len dočkal záchrany.
Spojenie medzi Vlčím vrchom a Stehlíkovcami udržuje cez zimu Stanislav Habánik. Obec si ho už siedmy rok najíma, aby sa staral o časť obecných ciest. „Cestu k Stehlíkovcom som čistil, pokiaľ sa dalo, potom som už iba povedľa po lúke robil koľaje, aby mali aspoň chodník, no teraz sa už nedá ani to,“ krčí Habánik plecami. Už druhý týždeň si s technikou, ktorú má, nevie poradiť. „Na ceste sú teraz dvojmetrové záveje a vedľa na lúke je snehu tiež povyše predných kolies,“ ukazuje na svoj traktor.
Lepšie vozidlá ako Stanislav Habánik nemá ani obec. „Nie je šanca udržiavať túto cestu,“ vysvetľuje starosta Pavol Bilčík. Údržba 36 kilometrov obecných ciest ho túto zimu stála už 180-tisíc korún. „Minulú zimu to bolo hlboko po stotisíc,“ dokladá pre porovnanie. Podobne zafúkaných usadlostí ako Stehlíkovci majú teraz podľa neho viacero. Ešte v minulom roku obec urobila drevené zábrany, ktoré mali cestu k Stehlíkovcom chrániť pred závejmi. „Tak ich zafúkalo že ich nebolo ani vidieť,“ opisuje Bilčík. Ako dodal, na jar ich navyše dedinčania rozkradli.
Stehlíkovcov odlúčenie od sveta ubíja. „Už dva mesiace som nebola nikde,“ sťažuje sa Agnesa Stehlíková. V lete chodí do Trenčína aj dvakrát. „V nedeľu som plakala od jedu, že celý deň znova sype,“ pridáva sa Agnesina suseda, 73-ročná Helena Zemanovičová. Starenka už takmer nechodí a v doline u lekára bola autom s príbuznými naposledy začiatkom januára. „Mám posledné dve kilá múky,“ ukazuje na plech, na ktorom práve chladnú napečené pagáče. „Žije sa nám tu teraz biedne,“ dokladá do tretice aj 60-ročný nevidiaci Ján Stehlík. V dome žije so svojou sestrou Johanou a jej dcérou Emíliou. Tridsaťročná Emília je zároveň jediným človekom z osady, ktorý vládze brodiť záveje do Vlčieho vrchu častejšie. „Ujec Ján mal minule horúčku, volali sme starostovi a on povedal, že čože on môže spraviť, že mi sem pošle lietadlo,“ hnevá sa Emília. „Keby tu človek umrel, nikto by sa o nás nepostaral,“ dodáva jej 59-ročná mama Johana.
Urobiť trápeniu koniec môže jedine jar. Stehlíkovci ju vyzerajú každý deň. „Strašne sa na ňu teším,“ priznáva za všetkých Agnesa Stehlíková. Vytúžené ročné obdobie však zatiaľ neprichádza.