No sú to len povrchné a generačne predsudkové tvrdenia. Nielen ako učiteľa ma o tom presvedčilo aj nedávne VI. medzinárodné stretnutie stredoškolských speváckych zborov, ktoré vyvrcholilo veľkolepým koncertom v Piaristickom kostole v Trenčíne.
Po slávnostnej svätej omši (za účasti veľvyslankyne Slovinska, ministerstva školstva SR, predstaviteľov krajskej a mestskej samosprávy, ako aj širokej trenčianskej verejnosti), ktorú celebroval provinciál piaristov páter Kováč, sa chrámové presbytérium zaplnilo študentskými zbormi. Mladí svojím oduševneným spevom chválili Stvoriteľa a celé jeho obdivuhodné dielo.
Ťažkej úlohy otvoriť sviatok spevu sa ujal zbor Piaristického gymnázia Jozefa Braneckého v Trenčíne pod taktovkou Martina Holúbka. A treba povedať, že to bol úvod veľmi pôsobivý, umelecky sofistikovaný a v každom smere zrelý. Okrem latinských a anglických titulov boli ozdobou dramaturgie ťažkí moderní autori - Carl Orff (Catullova slávna báseň Nenávidím a milujem), najmä však estónsky génius Arvo Pärt so staroslovienskym hymnom Bogoroditse Djevo.
Poliaci z Piaristického všeobecného lýcea v Krakove pod vedením Stanislava Konarského vsadili na patriotický, mariánsky a anglický (gospelový) repertoár. Program otvorila jednohlasná hymna o Bohorodičke (najstaršia hudobná pamiatka poľskej mariánskej hudby z 12. storočia). Čenstochovskej Madone bola venovaná hymnická polyfónia neznámeho autora. A vrchol tvorili poľskí modernisti zborovej literatúry – Bazylik a Sykulski.
Dievčenský spevácky zbor Diecézneho klasického gymnázia zo slovinskej Ľubľany pod dirigentským dohľadom Helen Zupančičovej priniesol do Trenčína jednak slovinských klasikov, vychádzajúcich z tradícií ľudovej zbožnosti (Močnik, Gobec), ale aj anglických a európskych skladateľov, ktorí tvorivo pracujú s materiálom spirituálov (Kari-Ala Pollänen). Slovinky nadchli poslucháčov nezvyčajnou dynamikou, expresiou a emocionalitou – darmo je, keď sa do toho (spevu) oprú ženy!
Vo finále sa všetky tri zbory spolu s Komorným orchestrom ZUŠ v Trenčíne stretli na jednom „javisku“ a nádherný večer spevu vygradoval Beethovenovou Ódou na radosť, pri ktorej sa prestriedali všetky tri taktovky až po nebeské forte. Za umeleckú vertikálu tohto pamätného večera treba pochváliť organizátorov, trenčianskych piaristov, sponzorov aj mesto Trenčín, ktoré festival výrazne podporilo. Najmä však treba sňať klobúk pred mladými, ktorí okrem hlasiviek do krásy rozospievaného večera vložili aj srdce, elán a takpovediac svoju európsku, kresťanskú nádej .
Autor: Marián Kvasnička