Dôvodom jeho návštevy bola medializovaná snaha skupiny obyvateľov Trenčína premenovať jedinú ulicu na Slovensku pripomínajúcu osvienčimskú tragédiu na Oravskú ulicu. O zachovanie Osvienčimskej ulice v Trenčíne sa podľa neho zaujímali na poľskom ministerstve zahraničných vecí, listom sa na primátora Trenčína Branislava Cellera a župana Trenčianskeho samosprávneho kraja Štefana Štefanca obrátil aj maršálek Maľopolského vojvodstva, na území ktorého sa Osvienčim nachádza.
Veľvyslanec sa stretol aj s primátorom Cellerom, predstaveným židovskej komunity Petrom Heberom a podpredsedom samosprávneho kraja Jozefom Fabianom. „Tlmočil som im svoje obavy z premenovania ulice,“ povedal veľvyslanec. Podľa neho sú argumenty skupiny obyvateľov o nevhodnosti pomenovania ulice po mieste tragédie neprimerané. Kamysz pripomenul, že Osvienčim sa síce nachádza na území Poľska, v tábore však zahynuli tisíce ľudí z celej Európy, vrátane Slovenska. Podľa Hebera prebiehalo stretnutie s poľským veľvyslancom vo veľkej zhode. „Ja mám na zachovaní názvu ulice aj osobný záujem, v Osvienčime som mal oboch rodičov,“ povedal na stretnutí s veľvyslancom Heber. Primátor Celler veľvyslanca ubezpečil, že zmena názvu Osvienčimskej ulice je pre neho neprijateľná, keďže by „znamenala poškvrnenie pamiatky obetí holokaustu“. Podľa stanoviska Františka Jaroša, ktorý o premenovanie ulice žiadal, sa už „žiadna petícia na Oravskú ulicu robiť nebude“. Poslankyňa mestského zastupiteľstva za KDH Oľga Löbbová, ktorá petíciu na premenovanie ulice avizovala, sa k jej realizácii vyjadriť odmietla. „S vami sa už baviť o ničom nebudem,“ povedala.
O snahe premenovať Osvienčimskú ulicu informoval aj poľský denník Rzeczpospolita. Na základe článku sa na mesto i samosprávny kraj listom obrátil maršálek Maľopolského vojvodstva Janusz Sepiol, v ktorom predstaviteľov samosprávy žiada o zamyslenie sa nad snahami o premenovanie Osvienčimskej ulice. „Nikde na svete sa nenachádza podobné miesto, pokiaľ ide o počet zabitých. Medzi nimi boli aj Slováci a slovenskí židia,“ píše sa v liste.
Michal Piško
Rozhovor
Trenčín - V utorok k nám zavítal veľvyslanec Poľskej republiky Zenon Kosiniak – Kamysz. Hlavným dôvodom jeho návštevy bola nedávna snaha o premenovanie Osvienčimskej ulice na Oravskú. V závere svojej návštevy veľvyslanec poskytol exkluzívny rozhovor Trenčianskym novinám.
Aký bol program vašej návštevy?
S primátorom Cellerom sme hovorili o spolupráci Trenčína s poľským družobným mestom Tarnovom a dostal som aj informácie o problémoch a úspechoch vášho krajského mesta. Podpredsedovi TSK Fabianovi som zase ponúkol partnerstvo s jedným naším samosprávnym krajom, čiže vojvodstvom, konkrétne so Svätokrížskym vojvodstvom. S obidvoma predstaviteľmi som hovoril o jednej ulici v Trenčíne. Dúfam, že táto ulica bude mať ten istý názov aj v budúcnosti. Ulica Osvienčimská.
Zaregistrovali ste túto udalosť aj v Poľsku?
Samozrejme. Takéto záležitosti sledujeme s veľkou pozornosťou. Z Varšavy sa na mňa obrátili s otázkou, či je to pravda. Krakovský predseda Malopoľského samosprávneho kraja doručil Trenčianskemu samosprávnemu kraju, ale aj mestu Trenčín, prosbu, aby nezabudli na Osvienčim.
Ako vnímate snahu o premenovanie Osvienčimskej ulice vy osobne?
Bol som prekvapený, že takáto diskusia vôbec vznikla. Zaznelo, že názov Osvienčimská ulica je smutný. Myslím si však, že aj Slovenské národné povstanie bolo smutné, mnoho ľudí tam položilo svoj život a pre ich blízkych to určite nie je radosť. Mala by sa teraz zrušiť v každom slovenskom meste ulica alebo Námestie SNP? My máme v každom poľskom meste Ulicu varšavských povstalcov, a to je veľký smútok - mesto, kde zahynulo 800-tisíc ľudí a ktoré Hitler na 90 percent zbúral. Máme tieto ulice premenovať na Zelené, pretože je to príjemný pocit, keď sa pozriete na zelenú farbu? Myslím si, že by to malo byť úplne inak.
Iným argumentom bolo, že Osvienčim sa nenachádza na Slovensku.
V Bratislave je Ulica francúzskych partizánov a Francúzsko sa nachádza mimo Slovenska. Chcel by som byť diplomatický, no ťažko mi nájsť slová na názory, s ktorými úplne nesúhlasím. V Osvienčime zahynulo množstvo ľudí z viacerých krajín Európy, vrátane Slovenska. Stretol som sa dnes s pánom Heberom zo židovskej obce, ktorého otec aj matka boli v Osvienčime. Mal by na to zabudnúť len preto, že Osvienčim je na území Poľska?
Dotkol sa Osvienčim aj osudov vašej rodiny?
Mal som tam príbuzných. Moja teta koncentračný tábor prežila, bohužiaľ, zomrela hneď potom ako 37-ročná. Je to pre nás stále živé. Naša generácia by mala poskytnúť informácie budúcim generáciám a určite nie takým spôsobom, že budeme súhlasiť s premenovaním Osvienčimskej ulice. Veď pre naše deti to už je taká stará história, ako pre nás prvá svetová vojna. Práve my si musíme dávať pozor, aby budúce generácie vedeli, čo to bol holokaust. Na západe dnes už často ani nevedia, kto tam bol katom a kto obeťou.
Aké sú výsledky vašich rokovaní v Trenčíne?
Sú veľmi pozitívne. Predovšetkým primátor Branislav Celler povedal, že premenovanie ulice vôbec neprichádza do úvahy. Som spokojný, že to povedal tak celkom jednoznačne. Takúto pozitívnu informáciu poskytnem aj môjmu ministerstvu do Varšavy, aby tu už neboli žiadne protesty, listy, a tak ďalej.
Vraj sa vám dnes nepodarilo dostať do modlitebne trenčianskej židovskej synagógy. Je to pravda?
(Smiech) Nepodarilo, pretože je to tam zamrznuté a zasnežené. Slovensko však nie je taká veľká krajina a Trenčín je po ceste. Rád sa prídem pozrieť ešte raz, možno na budúci rok, keď tu budú Dubčekove dni.
Ľuboš Kostelanský
Ad/ Oravci chcú ulicu
Návrh na premenovanie Osvienčimskej ulice na sídlisku Sihoť v Trenčíne, ale hlavne dôvody, si zaslúžia osobitnú pozornosť. Argument o gramaticky nesprávnom pomenovaní, či nejakej tradícii nestojí za povšimnutie, ďalšie dôvody však áno.
Ak je Osvienčim podľa navrhovateľa ďaleko v zahraničí, kde sa Slovák nedostane a nemá dôvod, aby tam cestoval a pripomínal si udalosti, ktoré negatívne pôsobia na jeho psychiku, nech tam navrhovateľ necestuje. Ako asi pôsobia na psychiku slušných ľudí informácie o poškodení a zneuctení pomníkov na židovských cintorínoch? To nie je iba prejav vandalstva. Poslankyňa zastupiteľstva Oľga Löbbová priznáva, že návrh bol nevhodne načasovaný. Je pripravená akcia na vhodnejší čas.
V pôstnom období si budeme pripomínať krížovú cestu a utrpenie niekoho iného. Sme predsa kresťania, dokonca s nadpolovičnou väčšinou! A po Veľkej noci? To už bude iné. Opadnú vášne, vytratí sa zas na jeden rok pôstna pokora a roduverní rozbehnú petičnú akciu. Veď slovo Orava evokuje príjemnejšie pocity ako Osvienčim. A čo tak rozbehnúť akciu skrášlenia bytovky a jej okolia? Alebo stačí iba zmena názvu a hneď tam bude dobre a zdravo ako na Orave?
Pani poslankyňa sa vo veku 56 rokov cíti príliš mladá na to, aby hodnotila, čo je Osvienčim a ako povedala, už sa jej to svojím spôsobom nedotýka. Dokonca ju uráža, že dejiny spred 60 rokov súdia historici, ktorí majú 30 rokov (SME 19. 2. 2005). Koľko rokov treba na to, aby sme pochopili celú hrôzu osvienčimskej tragédie?
Dejiny každého národa sú poznačené víťazstvami, prehrami, ale i omylmi – a tie sa nedajú z pamäti vymazať. S tým sa musíme čestne vyrovnať. Potom nás nebude traumatizovať Osvienčim, ani názov iného koncentračného tábora. Je na to vhodný čas. Je pôstne obdobie.
• Ján Kozáček, Nové Mesto nad Váhom
Mám pocit, že niekomu prekáža pripomínať si hrôzy koncentračných táborov. Aj tak sa dlho darilo zamlčovať, aké zverstvá robili gestapáci. Ako mučili ľudí, sťahovali ich z kože a z nej si robili rukavičky, kabelky, lustre a z ich tiel si varili mydlo. Len v Terezíne bolo umučených 15-tisíc detí! Chcem týmto aktérom odkázať, aby sa prestali hrať na svätých a neustále schovávať Hitlera a nacistov za komunistov.
• Leopold Weis, Trenčín