Článok pokračuje pod video reklamou
Vyobliekaná vo sviatočnom kroji čakala svojich prvých gratulantov. Starosta obce Pavol Bilčík, správca farnosti J. Ondráš a členky ZPOZ-u jej prišli zablahoželať v mene všetkých hornosúčanských občanov a farníkov.
Jednoduchá ženička
Jednoduchá, drobná a zrobená ženička, ktorá všetko okolo sleduje pozornými, no rokmi už vyblednutými očami. Takých bolo a je na kopaniciach i v ústredí veľa. No táto je výnimočná tým, že prežila svojich vrstovníkov a v tomto úctyhodnom veku sa sama pohybuje (po dvore s paličkou), chutí jej jesť, výborne vidí (bez okuliarov), na svoj vek pomerne dobre počuje a reaguje. Porozumieť jej je už ťažšie, pretože chce hovoriť rýchlejšie, ako vládze, a tak slová často splývajú.
Otec plietol a obšíval papuče
Narodila sa 22. februára 1905 rodičom Jozefovi Stašákovi a Márií, rod. Švajdovej, ako druhá z piatich detí. Detstvo a mladosť prežila na rodnej kopanici. Nohy mala dobre vytrénované, pretože do školy a do kostola sa chodilo pešo. Ako dieťa pomáhala okolo gazdovstva – pasenie, práca okolo domu a na roli. Žila jednoduchý dedinský život naplnený prácou, no i zábavou mladých. V lete to bola práca na poli a okolo domu, výžinok na majeri a v zime pradenie, tkanie, vyšívanie... O jej šikovných rukách svedčia vyšívané časti kroja, ktoré sú ešte aj po desiatkach rokov stále pekné a zachovalé – vyšívané pásy, točky a obojky na rukávce. Aj keď si ju ako mladú dievku pamätá len zopár ľudí, ako 60 až 70-ročnú, pekne ustrojenú v kroji, si ju pamätá ešte veľa občanov. Kto jej šil kroj, sme sa od nej nedozvedeli, ale kto jej robil papuče, to povedala veľmi presne. „Mali sme svojho majstra, otca, ktorý nám všetkým plietol aj obšíval papuče.“ Nevydávala sa veľmi mladá. Mala už 32 rokov. Išla za nevestu do Lipníkov. V jednom neveľkom dome tam žili dvaja bratia so svojimi rodinami. Miesta bolo málo, a hoci sa manželia Gažiovci blížili už k päťdesiatke a deti neboli ešte odrastené, pustili sa do stavby rodinného domu. Neskôr sa presťahovali do domu, kde babka Gažiová žije so svojou najstaršou dcérou a jej rodinou doteraz.
„To je akási stará suseda“
S manželom Jozefom mali štyri deti – dve dcéry a dvoch synov. Jeden syn zomrel ešte ako malé dieťa. Keď mala jubilantka 63 rokov, ovdovela. Deti už boli zaopatrené, no bolo im ešte treba ako-tak pomôcť, a tak gazdovala ďalej.
Babke sa nezdá, že má už sto rokov. Hovorí síce, že sa narodila v „pátem roku“, ale zároveň tvrdí, že má 70 alebo 80 rokov. Aj na fotografiách, kde je v mladšom veku, sa hneď spoznala. No tam, kde je ako 90-ročná, nie. Povedala, že „to je akási stará suseda“. Všetkých členov rodiny tiež nepozná, lebo sa rozrástla, má sedem vnúčat a pätnásť pravnúčat.
Ako je na tom babka zdravotne? Na jej vek veľmi dobre. U obvodného lekára má v založenej karte za celý život najviac tri listy. Naposledy bola v ordinácií pred viac ako desiatimi rokmi. Pri gratulácií si pripila pohárikom koňaku, zajedla si z pripraveného pohostenia a všetkých stále núkala. Vyžarovala z nej radosť, že sa o ňu všetci zaujímajú, že sa s ňou rozprávajú.
