venskej tvorby Kolomanom Kertészom Bagalom.
Ich spolupráca sa datuje do rokov 1996 – 1997. Práve Földváriho nazval Bagala svojím objavom a debutantom. V roku 1999 mu vydal knihu O slušnosti. Za úspech považuje najmä to, že ho „prinútil“, aby odvtedy v dvojročných intervaloch dokončil všetky svoje rozpísané knižky. Je to skrátka termínový autor, žartovne zhodnotil Földváriho vzťah k dodržiavaniu termínov. Nasledovali Príbehy z naftalínu – humoresky z rokov 1963 až 1969, Svet pre dvoch, súborné dielo o humoristickej dvojici Lasica a Satinský, i o každom z protagonistov samostatne. Tento rok je by mala vyjsť kniha O karikatúre. Vydavateľovi Bagalovi chýba kniha memoárov, ktorú však Földvári zatiaľ nechce napísať, pretože si ešte primnoho pamätá. „Na Slovensku je ťažko písať pamäte, tu každý každého pozná,“ vyhováral sa zo sľubu napísať memoáre Kornel Földvári. K tejto témy pridal pohotovo Tomáš Janovic aforizmus: „Najprv erotik, potom sklerotik“.
Vôbec celá beseda a rozprávanie pozvaných osobností s účastníkmi literárneho večera bolo popretkávané aforizmami a trefnými epigramami. A spomienkami. Najmä na obdobie existencie divadla Na korze, ktorému 411 dní riaditeľoval Kornel Földvári, až kým ho vtedajší minister kultúry Válek v deň jeho 38. narodenín, neodvolal z funkcie. „Som veterán kádrových letov,“ zhodnotil príznačný jav nielen tej doby Kornel Földvári.
Pri spomínaní prišlo aj na mesto Trenčín: „Musím sa priznať, že tak, ako spoznávam a poznám ľudí, mesto Trenčín pomaly nepoznám. Vždy, keď som prišiel koncom týždňa zo školy, sadol som na bicykel a za chvíľu som ho celé prešiel. A bol som spokojný. Bolo to mestečko ako na dlani, čisté, so svojou idylickou atmosférou. Toto mestečko už neexistuje, môj Trenčín sčasti zmizol. Už tu nie sú celé ulice, ktoré síce neboli až tak historicky cenné, ale pre ten Trenčín, ktorý som poznal, boli charakteristické. Dnes by som si mal urobiť poznávaciu túru po Trenčíne so sprievodcom. Trenčín je dnes väčší, ľudnatejší, stále musí bojovať s presilou dopravy. Otcovia mesta v minulosti nemali prorocké videnie a ulice sú úzke. Trenčín žije veľmi rušným životom, ale želal by som mu idylickejšie chvíle toho starého Trenčína, ktorým sme sa tak radi prechádzali.“
Večer v znamení literatúry sprievodným slovom doplnila Mária Špániková, pracovníčka Verejnej knižnice M. Rešetku. Ako pre Trenčianske noviny povedala: „Bagala je ojedinelý zjav, nazvala som ho bielou lastovičkou. Veď debutantov a mladých autorov u nás nikto nevydáva.“ Silná zostava hostí prilákala pomerne dosť návštevníkov, ktorí bežne na takéto podujatia nechodia. Zúčastnili sa aj členovia trenčianskeho Literárneho klubu Omega.
