Poslanci príslušnej trenčianskej mestskej časti jeho žiadosť zamietli. Skupina ľudí okolo Jaroša sa nevzdáva. Keď sa oteplí, plánujú vyjsť do ulíc a presadiť svoj zámer pomocou petície. Združuje ich jedno – všetci sú z Oravy.
Osvienčimskú ulicu, mimochodom jedinú na Slovensku, nie je ľahké nájsť. Medzi bytovkami sídliska Sihoť II. ju tvorí iba jeden jediný 18-vchodový panelák. Väčšina obyvateľov jeho 100 bytov sú starší ľudia. Patrí k nim aj 70-ročný rodák z Oravy, kapacita v odbore toxikológie a pracovného lekárstva František Jaroš. Svoj návrh na zmenu ulice zdôvodnil nepísanou tradíciou, že mená ulíc u nás sa nedávajú po meste, kde sa stala tragédia, a najmä nie, ak sa táto tragédia nestala na Slovensku, ale ďaleko v zahraničí, kde sa Slovák nedostane, a nemá dôvod, aby tam cestoval a pripomínal si udalosti, ktoré negatívne pôsobia na jeho psychiku. Na margo tohto konštatovania možno uviesť, že aj priamo v Trenčíne je Lidická ulica, v Nitre žijú ľudia na Hirošimskej ulici a v Žiline sídli mestský úrad na Námestí obetí komunizmu. Jaroš je však presvedčený, že takéto názvy ľudí traumatizujú. „Keď idem domov a vidím tú tabuľu, mám pred očami koncentrák a dostávam až taký odpor.“
Osvienčim či Oswiečim?
František Jaroš ďalej tvrdí, že ani v Poľsku nenašiel žiadnu Trenčiansku či Bratislavskú ulicu, „tak prečo by sme mali mať pomenovanú ulicu po poľskom meste?“ Ulica je podľa neho navyše pomenovaná nesprávne. „Nikde na svete, ani v Poľsku nie je dedina Osvienčim, ale Oswiečim, a preto nemôže byť ani v Trenčíne ulica Osvienčimská.
Pracovníčka Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV v Bratislave Iveta Vaňová však potvrdila, že názov ulice je správny. „V slovenčine platí zásada, že ak by písanie bez diakritického znamienka (v tomto prípade chvostík pod e v poľskom názve Oswicim) viedlo k chybnej výslovnosti, dáva sa prednosť písaniu podľa výslovnosti,“ ozrejmila.
Názov, ktorý bolí
Podporu lekár získal v kruhoch trenčianskeho KDH. Poslankyni mestského zastupiteľstva za túto stranu Oľge Löbbovej sa takisto nezdá normálne, ani prijateľné, aby sa takýmto spôsobom pomenúvali ulice. „Ten názov bolí. To nešťastie dokážem precítiť až do morku kostí, pretože sa týkalo ľudí, ktorí boli s našou rodinou zviazaní, ale nesúhlasím, aby sa takýmto spôsobom pomenúvali ulice,“ uviedla Löbbová. Ona sama v Osvienčime bola. „Chceli sme tam s naším zborom Rodina zaspievať smútočnú pieseň Largo, no neboli sme schopní.“ Doplnila, že odvtedy, čo toto miesto navštívila, nemôže pozerať filmy s takouto tematikou.
Oravci si ulicu zaslúžia
Oravcov sa podľa Františka Jaroša presídlilo do Trenčianskeho kraja niekoľkotisíc rodín a z toho niekoľko desiatok i na Osvienčimskú ulicu. „Oravci nezabudli na svoj kraj,“ pripomína Jaroš a vysvetľuje, že tí, ktorí sa každoročne schádzajú na stretnutí Oravcov, navrhli premenovanie ulice. „Sme Slováci, a preto žiadame, aby nesprávne pomenovaná ulica niesla slovenské meno, meno jedného z najkrajších kútov Slovenska – Oravská ulica.“
Aj Oľge Löbbovej sa vidí vhodnejšie pomenúvať ulice neutrálnymi názvami. „Menujme ulice tak, aby ich názvy zostali aj ďalším generáciám,“ vyzýva. František Jaroš je navyše podľa nej dosť významná osobnosť. „My, Slováci, máme jednu zlú vlastnosť, že väčšinou chválime ľudí, až keď umrú. Ja by som nerada počkala a chcela by som mu odovzdať kytičku na stretnutí s gratuláciou, že ulica sa volá Oravská, keď už nie Jarošova.“
Nesúhlasíme
Obyvatelia stobytovky na Osvienčimskej ulici s jej názvom problém nemajú. Myslí si to učiteľ Eduard Žitňan. V dome býva od roku 1975, dvadsať rokov tu bol domovníkom. Okrem Jaroša žiadneho Oravca v bytovke nepozná. Tabuľku s názvom ulice má rovno pod svojím oknom. „Prečo to niekto chce, bude z toho len zlá krv...“ obáva sa. Zmenu názvu by určite nepodporil, už len kvôli výdavkom, ktoré by mali z prerábania všetkých dokladov. Každého v dome by to podľa neho stálo 600 až 700 korún.
Administratívnu a ekonomickú náročnosť premenovania akejkoľvek ulice pripomenul aj predseda mestskej časti Sever Ján Babič. Ako vysvetlil, návrh Jaroša však zamietli z iných dôvodov - lebo nespĺňala legislatívny, ani občiansky aspekt. „Myslím si, že dotýkať sa vecí, ktoré sú určitým mementom a vyžadujú si pietu, je nevhodné,“ povedal Babič. Jednoznačne nesúhlasný postoj má aj oblastná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. „Z Trenčína boli do Osvienčimu odvlečené tisíce ľudí, ktorí sa nevrátili,“ zdôrazňuje jej predseda Tomáš Švec. Je presvedčený, že táto ulica musí byť svojím názvom mementom pre súčasníkov.
Z nápadu premenovať Osvienčimskú ulicu je rozladená 75-ročná Veronika Schlesingerová, posledný žijúci Trenčan, ktorý prežil hrôzy Osvienčimu. „Nemám z toho dobrý pocit,“ zamyslela sa. Ten názov je podľa nej všetko, čím si mesto tragédiu svojich obyvateľov pripomína. Schlesingerová smutne konštatuje, že „Trenčín je vo všetkom pozadu.“ Predstavený trenčianskej židovskej komunity Peter Heber ju dopĺňa v tom, že je tu ešte pamätná tabuľa na budove synagógy, ktorú predstavitelia mesta osadili začiatkom deväťdesiatych rokov. Heber premenovanie takisto odmieta a myslí si, že má prečo, keď jeho obidvaja rodičia v Osvienčime boli.
Tadiaľto cesta nevedie
Na otázku, či je snaha Jaroša antisemitským prejavom, odpovedal poslanec Ján Babič záporne. „Až takto by som to nenazval. Vnímame to ako trošku nedomyslený a veľmi prvosignálny krok. Tá prvosignálnosť má samozrejme svoj koreň,“ domnieva sa Babič „Ide zrejme o iniciatívu ľudí, ktorí by túto tragédiu z našich myslí najradšej vymazali,“ dopĺňa zase Tomáš Švec.
Samotný František Jaroš sa všetkému čuduje: „Ja nemám proti židom nič. Ja len chcem propagovať Oravu. Nečakal som, že s tým bude nejaký problém a oni ma takto prekvapili.“ On, ale aj Oľga Löbbová si myslia, že s iniciatívou nevyšli vo vhodnom čase. „Necháme to chvíľu uležať,“ vysvetľuje Löbbová. Na jar chcú vec otvoriť znova a zorganizovať petíciu za premenovanie Osvienčimskej ulice.
Ján Babič Oravcom sľubuje, že sa bude za nich biť v akejkoľvek inej veci, ale pre tento prípad by im organizovanie petície neodporúčal. „Orava je nádherný kraj, Oravčania sú skvelí ľudia, ale prečo to tlačiť tadiaľ, kadiaľ cesta nevedie.“