Článok pokračuje pod video reklamou
V minulosti už bola aj súčasťou Motešíc, a hoci je dnes opäť samostatná, Motešice sú pre ňu aj naďalej strediskovou obcou, kde chodí zopár detí do materskej a základnej školy, na poštu i k lekárovi. V dedinke vsadenej do svahov sa deti nerodia a ľudia častejšie zomierajú. Najmladší obyvateľ pôjde o tri roky do prvej triedy. Iba skutočne výnimočne si tu niekto postaví chalupu, a ak už, tak sa tu iba čosi prerába alebo pristavuje.
Najviac si starosta sťažuje na stále horšie autobusové spojenie. „Ešte keby si obec doplatila, aj by tu autobus zašiel častejšie, ale z čoho to máme zaplatiť,“ kladie si otázku namiesto odpovede Vendelín Kršák.
„Peňazí je ešte menej ako minulý rok,“ konštatuje starosta. Pritom si rekonštrukciu pýta verejné osvetlenie a horko-ťažko dosluhuje aj obecný rozhlas – drôty sú potrhané, reproduktory by sa zišlo vymeniť, obecné cesty sú rozbité a jedna obyvateľka sa sťažuje, že stále nie je urobená cesta k jej domu. „Ešte aj to, čo máme opravené, si občania urobili svojpomocne. Minulý rok sme ušetrili šesťdesiattisíc a ešte šesťdesiat by sme potrebovali. Buď si ich dáko ušetríme, alebo získame z niektorého ministerstva, ale ak sa nám to nepodarí, osvetlenie neurobíme ani v tomto roku,“ sklamane hovorí starosta a dodáva, že na projekty z eurofondov tiež treba peniaze a aj projekt sa z časti musí realizovať z vlastných peňazí. Určitú nádej vidí Vendelín Kršák v spájaní sa obcí v rámci existujúceho mikroregiónu Machnáč. Aspoň, že majú zmodernizovaný kultúrny dom, no i tu si po celý rok musia vystačiť iba s miestnou kultúrou. Zato každý rok k nim zavítajú s divadelným predstavením ochotníci z Omšenia.
V obci nie je zavedený plyn, miesto vodovodu tu všetci majú vlastné studne, hoci prameň je vybraný už desať rokov a o kanalizácii môžu zatiaľ tiež iba snívať. Ale zato separujú odpad, čím ušetria na poplatky za likvidáciu komunálneho odpadu. Starosta má vrásky na čele z ľudí, ktorí, ktovie odkiaľ, navozia odpad do veľkých kontajnerov a ešte viac sa hnevá, keď naďabí na čiernu skládku, pretože sa mu vôbec nepáči nevychovanosť tých, ktorí nedbajú na ochranu životného prostredia. Aj keď v Petrovej Lehote, takmer odrezanej od sveta, nemajú obyvatelia život jednoduchý, má svoje čaro. To najlepšie vedia tí, ktorí tam žijú.
