Školy získali samostatné kontajnery na papier, plasty, kovy, biodpad, sklo, batérie a farby. Žiaci sa tak mali naučiť separovať, školy zas ušetriť finančné prostriedky za vývoz odpadu. Za likvidáciu separovaných surovín sa totiž v meste neplatí.
Projekt, ktorého náklady sa vyšplhali takmer na štvrť milióna korún, teraz aktivisti vyhodnocujú. V prípade, že sa neukáže jeho úspešnosť, zberné nádoby spoločnosť zrejme ponúkne školám v inom meste. Podľa riaditeľky Adriany Vančovej z dubnického gymnázia projekt však už asi tri štvrte roka nefunguje. „Žiaci sa stále obmieňajú a zo strany organizátora už nie je taká snaha šíriť medzi študentmi osvetu,“ myslí si. V praxi to v škole podľa nej funguje tak, „že kontajnery, kde sa hádže všetko, sú plné a separované zberné nádoby zívajú prázdnotou.“
Podľa hlavného aktivistu Dubnickej environmentálnej spoločnosti Mareka Kurinca však čiastočný neúspech projektu súvisí najmä v nedomyslenosti systému zodpovednosti v samotných školách. „Každá škola si mala od začiatku určiť pedagóga, ktorý sa bude environmentálnej výchove detí venovať,“ myslí si. Aj Radoslav Plánička zo Spoločnosti priateľov zeme v Košiciach si myslí, že projekt mal byť založený najmä na získaní si učiteľov a samotných žiakov. „Chýba najmä koncepcia ekologickej výchovy zo strany ministerstva školstva, aby pedagógovia podobné projekty začali brať vážne,“ tvrdí. Dubnický projekt sa však podľa Kurinca nedá označiť ako celkom neúspešný. Školy podľa neho zaplatili v minulom roku za odpady až o 59-tisíc korún menej ako v roku 2002, „a to i napriek tomu, že sa v meste zvýšili poplatky za zvoz odpadu.“ Či nádoby na triedenie odpadu na dubnických školách napokon ostanú, záleží podľa Kurinca od výsledku analýzy. „Tá by mala byť hotová k druhému výročiu spustenia projektu, teda v apríli tohto roku,“ povedal.
Autor: mp