Únosy sa dejú všade, len nie u nás, myslel si do toho dňa aj pán Šinko. Potom, ako do jeho pekárenského auta nasadol 44-ročný Dubničan Jozef F. a oznámil mu, že má vo vrecku výbušninu, musel svoj názor zmeniť.
Incident v potravinách
V to ráno naložil Milan Šinko auto pekárenskými výrobkami na druhý rozvoz. Trasa Klobušice, Ilava, Košeca – všetko prebiehalo ako inokedy. Ani vtedy, keď mu v Ladcoch vzadu na rampe otvorila dvere uplakaná zástupkyňa v sprievode Jozefa F. a predavačka mu pošepla, aby bol pri nich, nepovažoval to za nič mimoriadne. Koľkokrát už sa stretol s tým, ako niekto opitý otravuje. Jozef F. sa začal predavačkám vyhrážať. Žiadal, aby bleskovo zavolali do Rádia Dúha. Prvýkrát od rádia chcel, aby ho prepli do živého vysielania, druhýkrát ich obvinil, že majú 30-tisícové platy a on ich vyhodí do vzduchu. Volalo sa aj tretíkrát, potom si u predavačiek rozkázal pivo a cigarety. Ruku mal pritom neustále vo vrecku a ani na okamih ju z neho nevytiahol. Na výzvu zástupkyne, že u nich sa nefajčí, opustil predajňu. Tým by sa celý incident mohol skončiť, no nestalo sa tak. Naopak, všetko iba začalo. Keď nastúpil Milan Šinko do svojho auta, zistil, že v ňom má neželaného pasažiera. A ten pohrozil, že ich vyhodí do vzduchu.
Potýčka na pumpe
V nádrži mal Milan Šinko iba rezervu. V Považskej Bystrici preto musel tankovať. Jozef F. mu určil malú čerpaciu stanicu Slovnaft. Zatiaľ, čo Šinko tankoval, Jozef F., ktorý mu zobral kľuče od auta, vošiel dovnútra. Počkal, kým odíde z pumpy jediný zákazník a potom aj tu siahol po pive. Od predavačky chcel mobil, keď mu ho nedala, začal ju „sácať“. Predavačka však nestratila duchaprítomnosť a vyzvala kolegyňu, aby zavolala z pevnej linky políciu. Keď Jozef F. videl, že tak kolegyňa robí, pobral sa rýchlo preč. Pumpárka sa postavila pred dodávku a nechcela ich pustiť bez zaplatenia. Jozef F. stratil nervy, začal ziapať, že všetko vyhodí do vzduchu a prikázal Milanovi Šinkovi, aby sa pohol autom proti pumpárke. Tá ustúpila. Šinko ešte zbadal, ako diktuje kolegyni evidenčné číslo ich auta.
V pätách polícia
Jozef F. určil smer na Žilinu. Na križovatke prikázal Šinkovi odbočiť na starú cestu. Pri každej diere, do ktorej auto vbehlo, sa vyhrážal, že silnejší náraz výbušninu odpáli. Opäť dostal chuť na pivo, v malých dedinách však vhodné potraviny popri ceste neboli. V Žiline rozkázal Šinkovi ísť najprv na Prievidzu, potom sa však rozhodol, že pôjdu naspäť na Bratislavu. Určite už vtedy tušil, že majú v pätách políciu. Hliadku stretli na konci Žiliny, stála však v opačnom smere, a tak sa jej vyhli. V Bytči opäť prešli na starú cestu. To sa už únos blížil k finále.
Dodávka opäť vchádzala do Považskej Bystrice, Jozef F. začal driemať. Z bočnej uličky vyštartovalo za nimi ukryté policajné auto. Násilník odpor nekládol. Za okamih stáli obaja z auta s rukami opretými o jeho kapotu. Milan Šinko polícii vysvetlil, čo sa vlastne stalo. Tá vzápätí zistila, že výbušnina vo vrecku Jozefa F. je iba nádoba na alkohol – ploskačka, zabalená v toaletnom papieri.
Mal som strach
Milan Šinko sa nehrá na hrdinu. Bez okolkov priznal, že sa bál. „Človek má doma tri decká.“ Odzbrojiť násilníka si netrúfal, z auta však mohol ujsť hocikedy. „Keby som mu nechal auto, šéf by ma dorazil,“ vysvetľuje, prečo to neurobil. Z kriminálky Šinko volal do práce, aby kolega zobral za neho poobedňajší rozvoz. „Ekonómka potom volala šéfovi. Keď počul, že je auto v poriadku a ešte aj dotankované, začal sa smiať...“ doplnil Šinko. Nesmiala sa jeho manželka, keď sa dozvedela, čo jej manžel prežil. A nesmial sa asi ani Jozef F., ktorého z kriminálky eskortovali rovno do väznice na výkon trestu, ktorému sa dovtedy úspešne vyhýbal. K neplneniu si vyživovacej povinnosti mu po piatku pribudne aj trestný čin obmedzovania osobnej slobody a vydierania. Polícia dôvody jeho konania vyšetruje.
