Článok pokračuje pod video reklamou
Pozoruhodné, ale pre miestnu samosprávu problematické. Mesto nemôže prostredníctvom projektov čerpať peniaze z fondov určených pre rómsku komunitu. A peniaze by sa zišli na všeličo.
Podľa prednostu bánovského MsÚ Štefana Kobzu môžu rómskej komunite pomôcť len dvoma spôsobmi - riešiť okamžitú situáciu a v perspektívne len cez vzdelanie. „Ak hovoríme o vzdelaní, je ideálne, keď sa na dieťa i rodinu začne vplývať cez predškolskú výchovu. Keď si rodič zvykne na to, že dieťa chodí do nejakého zariadenia, že musí pravidelne zaplatiť poplatok a je súčasťou kolektívu, ktorému sa musí prispôsobiť, spoločne nadobudnú určité návyky a pri nástupe do základnej školy sa ľahšie prispôsobia novým podmienkam,“ hovorí Štefan Kobza.
Venujú sa rómskym deťom
V Bánovciach nad Bebravou ešte stále prevádzkujú sedem materských škôl. Všetky sú zapojené do projektu Zdravá škola a v jednej z nich – na Radlinského ulici majú aj špeciálnu triedu pre mentálne postihnuté deti. Okrem toho ju navštevujú aj rómske deti. Azda aj preto, že je blízko sídlisko, kde táto komunita žije. „Veľmi rada by som dostala medzi nás čo najviac týchto detí,” tvrdí riaditeľka Anna Mikušová a dodáva, že vie veľmi dobre, čo hovorí, pretože jej stačí porovnať správanie sa dieťaťa po príchode a po určitom čase strávenom v predškolskom zariadení.
„Veľmi sa čudujem rómskym matkám, že k nám deti nedávajú. Veď ako sociálne odkázané majú stravu zdarma a zaplatiť treba iba mesačný dvestokorunový poplatok. Za tie peniaze nikdy nemôžu deťom poskytnúť to, čo dostanú u nás,” zdôrazňuje Anna Mikušová. Treba povedať, že rómskym deťom v tejto materskej škole venujú osobitnú pozornosť nielen pri získavaní návykov na dodržiavanie hygieny, stolovania, starostlivosti o zovňajšok, pestovaní slušného správania sa, rozvíjaní slovnej zásoby a pracovných návykov. Podporujú aj rozvoj ich tvorivosti, pričom sa rešpektuje ich jedinečnosť a detská prirodzenosť. Výhodou je, že zariadenie pravidelne navštevuje aj logopéd.
Materskú školu navštevuje šesť rómskych detí, z toho štyri sú umiestnené v špeciálnej triede, kde sa deťom vyžadujúcim mimoriadnu starostlivosť venujú dve učiteľky s príslušným vzdelaním. Samozrejme, do tejto triedy sa dieťa dostane iba po odporúčaní psychológa či špeciálneho pedagóga. „Neznamená však, že zaostávajúce dieťa musí byť postihnuté,” hovorí učiteľka Mária Sitárová. Podľa nej je vhodné, ak niektoré rómske deti sú zaradené do špeciálnej triedy, pretože pri povolenom maximálnom počte v triede sa im môžu viac venovať. A ako sa učiteľky zhodli, absolvovanie materskej školy môže zabrániť aj tomu, aby rómske dieťa nakoniec skončilo v špeciálnej základnej škole. Pretože vedia, že mnohé by tam nemuseli byť, keby rodič spolupracoval už s materskou školou.
Riaditeľka súhlasila, že ak už rómske dieťa do materskej školy chodí, s rodičmi, predovšetkým s matkou, sa dobre spolupracuje. „Len ma mrzí, že tak nerobia aj ostatné. Ale treba sa s nimi rozprávať, vysvetľovať, presviedčať,“ dodáva Anna Mikušová. „Inú schodnú cestu nevidím,“ dodáva.
Aktivity pre deti i rodičov
Prítomnosť rómskych detí v materskej škole ovplyvňuje viacero faktorov - ako rodina funguje, kde žije, či sú zamestnaní alebo žijú len zo sociálnych dávok. Ak sa však dieťa podarí dostať do materskej školy, venuje sa mu osobitná pozornosť. Každá MŠ organizuje rôzne aktivity s rodičmi, rodičovskou radou, vystúpenia detí, besiedky, celoškolské akadémie, kde rómske deti vystupujú s ostatnými. Matky sú pozývané nielen na rodičovské združenia, ale aj na ďalšie aktivity. Učiteľky im poradia, ako vyplniť šekovú poukážku, ako navštíviť lekára, psychológa, okresnú pegogicko-psychologickú poradňu a dokonca už pri jednej z materských škôl navštevovali mamičky kurz šitia.
Realizáciou spomínaných činností a aktivít sa realizuje projekt, ktorý vypracovala Eva Gunárová, riaditeľka MŠ na Ul. 5. apríla a prostredníctvom školského oddelenia na mestskom úrade ho poskytla všetkým materským školám v meste.
