Prúd 53-ročnú ženu, ktorá pravdepodobne skočila z bolešovského mosta, odniesol viac ako kilometer, až k priehradnému múru. Odvážny Dubničan skočil za ňou do kanála práve vo chvíli, keď po snáď až štvrťhodinu trvajúcom boji klesla ku dnu. Hasiči a sanitka dorazili na miesto, až keď už bola Zdenka na brehu.
Nebyť toho, že Jaroslav Slávik stál vtedy náhodou pred svojím domom, pravdepodobný pokus Zdenky S. opustiť dobrovoľne tento svet, by sa podaril. Jaroslavovi práve odpisovali vodári stav vodomeru, keď si niekto všimol, že po neďalekej hrádzi ide auto mestskej polície so spusteným majákom. „Bolo to groteskné,“ opisuje Jaroslav výjav, ktorý sa im naskytol. Pred autom mal ísť jeden policajt s metlou, jeden so zmetákom a niečo kričali. „Hovorím, to nie je v poriadku. Skočil som do auta, ešte dvaja chalani ku mne a frčali sme tam,“ pokračuje Jaroslav v rozprávaní. Hneď ako vybehol hore hrádzou, sa ho jeden z policajtov opýtal, či nemá nejaké lano. Pozrel sa a bolo mu jasné, na čo lano potrebujú. Uprostred kanála, možno 15 metrov od brehu, uvidel topiacu sa ženu. Lano, ktoré mali policajti, mohlo mať šesť metrov a nedočiahlo zvrchu násypu poriadne ani do vody. „To ma rozčúlilo, okamžite som sa vyzliekol a skočil s rozbehom šípku. Keď som priplával k nej, musel som už ísť pod vodu, lebo práve v tej chvíli sa potopila,“ dokončuje Jaroslav opis záchrany.
Hlásenie najprv preverili
Udalosť oznámil na mestskú políciu náhodný chodec, ktorý tam práve vtedy venčil svojho psa. „Sme povinní najprv hlásenie preveriť. Nemôžeme hneď volať všetky záchranné zložky, keď ani neviem, či tam ten človek je,“ obhajuje postup mestskej polície náčelník Miroslav Havránek. Vyslal preto okamžite na udané miesto obidva policajné vozy. Jedno vyšlo na násyp od priehrady, druhé od bolešovského mosta. Obidve začali prehľadávať kanál. Topiacu sa našli zhruba 250 metrov od mosta. „Hneď sme zavolali hasičskú i lekársku záchrannú službu,“ vysvetlil Miroslav Havránek. Policajti sa snažili dostať ženu von z vody pomocou lana, ktoré mali v aute. V takomto rozpoložení ich na násype našiel Jaroslav Slávik. „Klobúk dole pred jeho pohotovosťou. Bol skutočne behom desiatich sekúnd vyzlečený a bez váhania skočil,“ vyjadril uznanie náčelník. Pomocou lana vytiahli obidvoch na breh, ženu vyzliekli z mokrých šiat a prikryli. Vzápätí na miesto dorazili hasiči i sanitka.
Náčelník svojim mužom nič nevyčíta
„Desať rokov nebolo nič a teraz behom troch mesiacov sa topili dvaja ľudia,“ udivene konštatuje náčelník Havránek. Aj predchádzajúca udalosť sa odohrala pri bolešovskom moste. Vtedy však okoloidúci hodil topiacemu sa lano a ten sa ho chytil.
Betónové brehy kanála sú strmé a klzké. Človek sa z vody môže dostať na breh iba na niekoľkých miestach, kde sú schodíky. Voda v zime má len niekoľko stupňov. A aj keď sa zdá byť pokojná, je v nej silný prúd. Fakt, že sa Zdenka S. udržala tak dlho nad hladinou, považujú policajti i Slávik za udivujúci. Zhodujú sa v tom, že možno jej pomohla jej nízka hmotnosť, možno páperová bunda, ktorú mala oblečenú. Podľa Miroslava Havránka bola pravdepodobne pod vplyvom alkoholu. Ležala na hladine, vykrikovala a občas kývala rukami. „Nechápem, ako sa môže niekto dívať, že sa človek topí a kričať na neho: Plávaj ku brehu, vytiahneme ťa!“ vytýka Jaroslav Slávik policajtom ich konanie. „Absolútne nič nevyčítam ľuďom, ktorí tam boli,“ odpovedá na výhradu náčelník Havránek. Zachrániť topiacu sa ženu by v takých podmienkach podľa neho nezvládli. „Rozprával som sa o tom s ľuďmi, ktorí tomu rozumejú, a tí mi vysvetlili, že človek bez skúseností nevydrží v ľadovej vode viac ako dve minúty,“ vysvetľuje. „Vôbec som o tom nerozmýšľal,“ hovorí Slávik, ktorý je vášnivým potápačom. Táto skutočnosť mu však podľa neho príliš nepomohla, skôr naopak. Je tak zvyknutý na plutvy, že bez nich vraj ani nevie plávať.
Hasiči sú na tieto prípady vybavení
Veliteľ Hasičskej stanice v Dubnici nad Váhom Trnka opísal, čo majú k dispozícii pre prípady, keď sa niekto topí. „Potápačské oblečenie je iba v Trenčíne, keď sa však ide na takúto záchrannú akciu, tak sa nad tým neuvažuje,“ vysvetlil. Dubnickí hasiči majú čln, záchrannú vestu, záchranné koleso s dostatočne dlhým lanom. „Záleží len na tom, či nás zavolajú a kedy,“ odpovedal na otázku, či sa vôbec majú šancu dostať na miesto včas. V podobnej situácii zasiahli pred dvoma rokmi pri Ilave. „Spustili sme čln na vodu, ale aj tak musel nakoniec jeden skočiť do vody, lebo vtedy sa ten človek nechcel dať zachrániť a schovával sa,“ dodal.
Zdenka S. je toho času hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení Nemocnice s poliklinikou v Považskej Bystrici. Tam nás informovali, že dlhý ľadový kúpeľ prežila bez ujmy na zdraví. Neochorel ani Jaroslav Slávik. Vraj len v nasledujúce dni cítil tlak na prieduškách. Podľa Miroslava Havránka Zdenka S. žije iba vďaka nemu: „Jednoznačne jej zachránil život, tam niet čo dodať!“ potvrdil.
• • •
Jaroslav Slávik je človek žijúci na okraji. Dubnice nad Váhom i ľudí. Je iný. Žije v dvadsať rokov nedostavanom a neomietnutom dome, kde je hotové iba podkrovie. To je však zariadené komfortne so všetkými technickými vymoženosťami. Uprostred izby je jazierko s rybami, v klietke papagáj, v akváriu škorpión. Na prízemí chová hada, na priľahlom pozemku, ktorý bol kedysi smetiskom, mu voľne pobehuje 43 vietnamských prasiat, kozy, husi, má aj šesť psov. Pred jeho domov parkuje hneď niekoľko áut s nemeckou štátnou poznávacou značkou. Od osobných, cez terénne až po nákladné. Neobyčajný farmár a obchodník sa živí tým, že každý deň dostane z neďalekého distribučného centra spoločnosti Lidl tri až päť ton starého chleba. Ním zásobuje nielen svoj chov, ale ho i predáva okolitým družstvám. Všetko venuje svojej vášni - potápaniu sa. Iba pre náš objektív sa previezol na svojom obľúbenom dvojročnom prasati Fedorovi.
